, snáď s výnimkou jej zjednotenia do SDK. Najprv bola dlhú dobu neschopná akejkoľvek kooperácie, potom sa na chvíľu dostala k moci a hneď ju naivne pustila z rúk, nasledovalo dlhé obdobie nariekania so zaťatými pästičkami až po nádejnú situáciu v podobe referenda. Túto situáciu však opäť nezvládla a dokonca nebola schopná navrhnúť právne čistú otázku o priamej voľbe prezidenta, čím dala žolíka do rúk "právnym expertom" HZDS.

A čo môžeme vidieť dnes? Páni z tzv. nezmieriteľnej opozície sedia naďalej spoločne s koalíciou v protiústavnom parlamente, naďalej namiesto sústredenia sa na rozhodujúce voľby presadzujú referendum ako hlavný problém dneška. Viem si dokonale predstaviť situáciu, ktorá vznikne po druhom zmarení referenda. Opozícia bude vyzývať na odpor, zahraničie bude ešte viac znechutené a občania, až na výnimky, budú ešte viac apatickí. A mocipáni si pekne-krásne "potichu" schvália nedemokratický volebný zákon a voľby vyhrajú. Čo robí opozícia, aby sa tento scenár neuskutočnil?! Naďalej posielajú do Krokov politikov, síce čestných, avšak neschopných formulovať jedinú ráznu a zrozumiteľnú myšlienku.

Bolo by vhodnejšie, keby ignorovali túto reláciu, ktorá s takou chuťou "vyrába" rozličné pseudotémy dneška. Utápajú sa vo viac či menej významných sporoch o lídra SDK, o budúceho premiéra, o miere reprivatizácie či o voľbe prezidenta, podstata im však uniká. Takýmto spôsobom, akokoľvek vedú v preferenciách, voľby nevyhrajú.

Jediná možnosť ako zvíťaziť v politicky a kultúrne rozdelenom Slovensku, nie je v politickom humanizme a v zmierovaní národa, ale v ráznejšom a tvrdšom správaní sa ako náš neoboľševický protivník. Opozícia sa musí stať skutočne nezmieriteľnou. V praxi sa tejto predstave približujú maďarské strany, avšak slovenská demokratická opozícia musí okrem nekompromisnej kritiky poskytnúť najmä reálny, jednoznačný a navonok mierne populistický program pravicovej nápravy Slovenska vo všetkých oblastiach. Často čítame, ako v rámci SDK pracujú rôzne odborné skupiny, kde sú však výsledky? Kde je ich verejná prezentácia?

Opozícia by mala výrazne obmedziť svoju činnosť v rámci nelegitímneho parlamentu. K rozličným zákonom a novelám by mala okamžite poskytovať SVOJU alternatívu, bez zbytočného míňania energie na kritiku koaličných protiústavných hybridov. Jednoducho povedať stručnú kritiku a hneď nato ukázať svoju predstavu.

Opozícia by mala začať ignorovať v rámci rôznych besied pánov typu Macuška, Brňák, Prokeš či Cuper. Stačí sa započúvať do spôsobu ich argumentácie a hneď je jasné, že si z nás uťahujú! Nemá zmysel presviedčať či hádať sa s mocichtivými pánmi z koalície. Už nemá zmysel brať vážne ani Mečiara. Opozícia musí nahlas predložiť svoju alternatívu prostredníctvom komunikačne schopných politikov (Dzurinda, Kňažko, Volf, Šimko a niektorí ďalší). Ak to nedokáže spolu s jednoznačným rozlišovaním medzi skutočnými problémami a pseudoproblémami, tak voľby nevyhrá.

Autor: ROMAN JAZUDEK, Bratislava