V januárovom televíznom programe Pressclub v prejave Mečiara na tému o kresťanstve bolo cítiť, ako primitívne manipuluje a zavádza ľudí, aj kresťanov, ktorí majú o kresťanstve také vedomosti ako on sám. Ak by mal v sebe aspoň za špendlíkovú hlavičku svedomia, hanbil by sa za to. Ak mu teda svedomie nič nehovorí, tak si musíme jeho počínanie vysvetliť ako poplatnosť voči zlu. Ani v jednom, ani v druhom prípade by som nechcel byť na jeho mieste, lebo jeho trúfalosť voči Bohu je otrasná a práve tým dokazuje svoju úbohosť.
Pán predseda vlády sa už ani netají svojou komunistickou minulosťou, keď nám otvorene naznačuje svoje boľševické názory, ktorými bol nainfikovaný počas komunistickej minulosti, že politika do kostola nepatrí. Aby mohli vládni činitelia páchať hriechy v spoločnosti a zástupcovia boží, kňazi a biskupi, ktorí najlepšie poznajú, čo je hriech a nemorálnosť, nemali právo ich ani odsúdiť.
Túto boľševickú ideológiu nám vtĺkali do hlavy počas štyridsaťročnej diktatúry a tých, ktorí sa hlásia k tejto ideológii, nepochopila dodnes väčšina slovenských kresťanov a to najmä tých, ktorí odsudzovali a odsudzujú komunizmus dodnes. Je zarážajúce, ako sa uplatňujú v našej dobe Kristove slová: "Budú mať oči a nebudú vidieť a uši a nebudú počuť". Alebo, keď slepý vedie slepého, obaja spadnú do jamy. Keď sa národ nechá viesť slepými, akože sa to môže skončiť? Aby som tu neuvádzal svoje myšlienky, dovolím si spomenúť slová ThDr. Štefana Mordela z Teologického inštitútu Spišská Kapitula. Dnes až do úmoru počúvame, že politika do kostola nepatrí. Všimnime si bližšie, kto to vlastne propaguje, komu tak veľmi záleží, aby sa kňaz nevyjadril k veciam verejným a aby tak neovplyvnil veriacich, ktorým ako kňaz slúži? Pokúsil sa už niekto definovať, čo je politika, ktorá nepatrí do kostola? Stáva sa teraz niekde, že by kňaz kandidoval na politickú funkciu a požadoval od veriacich, aby ho vo voľbách podporili? Alebo tu ide o to, že kňaz iba poukázal na neporiadky vnútri spoločnosti a zároveň aj nedostatok mravnosti u zodpovedných činiteľov? Zaiste, pre ľudí, ktorí majú moc, je to nepríjemné, a keďže nemajú ešte dosť politickej moci nepohodlných kňazov umlčať, treba ich aspoň zastrašiť propagandou, že politika do kostolov nepatrí. Môže cirkev naozaj ostať ľahostajná voči zlobe a bezpráviu a môže tak účinne spĺňať svoje povolanie? Sme svedkami toho, čo dokázala urobiť svetská moc, ktorá sa zmocnila ruskej pravoslávnej cirkvi. Rusko zostalo bez kňazov a kostolov. Z uvedeného dôvodu si dovolím spomenúť slová ruského katolíckeho mystika a filozofa V. Solovjova: "Ježiš Kristus nemôže byť pre nás iba faktom minulosti, vzdialeným a nepostihnuteľným divotvorcom. Ak sa budeme takto pozerať na Krista, potom bude ľahko možné urobiť z neho mŕtvy obraz, ktorý je vo sviatky predmetom uctievania, ale nemá miesto v živote. V takom prípade sa celé kresťanstvo zatvára medzi chrámové múry a mení sa v obradnosť a viac-menej mechanické odriekanie modlitieb a aktívny život zostáva naskrze nekresťanský.
Autor: FRANTIŠEK BUGÁŇ, Martin
