používa atribút "poslední Indiáni". Aj keď tento kmeň predstavuje len 9300 z 320 000 žijúcich potomkov pôvodného obyvateľstva v Brazílii, tvorí však najväčšie kmeňové zoskupenie, ktoré si dokázalo svoje tradície uchovať vo väčšej miere ako ostatné kmene. Vzniknuté požiare a s tým súvisiace upriamenie pozornosti na indiánske obyvateľstvo poukazujú aj na situáciu pôvodných obyvateľov Brazílie, kde pred "vstúpením nohy bieleho muža" žilo asi päť miliónov pôvodných obyvateľov. Až v januári tohto roka začala brazílska vláda s vyhosťovaním asi 3000 "garimpeiros", ktorí od apríla 1996 ilegálne vnikajú do indiánskych rezervácií za vidinou zlata. Trvalo jej to tak dlho hlavne preto, lebo v oblasti susediacej s Venezuelou a Guayanou si hospodárstvo zakladá práve na ilegálnych zlatokopoch. Územie obývané kmeňom Yanomami bolo v roku 1992 vyhlásené za chránenú oblasť, napriek tomu je týchto 98 000 kilometrov štvorcových zraniteľných tak ako nikdy predtým.
Skupiny ochranárov vinia z viac ako tri mesiace trvajúceho "požiaru storočia" vládu prezidenta Fernanda Cardosa. Táto od konca roku 1997 ignorovala všetky pomocné ponuky OSN a až minulý týždeň "privítala akýkoľvek druh medzinárodnej pomoci". Nevôľa prijať zahraničnú pomoc má aj strategické dôvody. Brazílski politici sa totiž obávajú, že Yanomamiovia by sa raz mohli dohodnúť so svojimi súkmeňovcami z Venezuely na požiadavke vytvorenia nezávislého štátu. Pokusy armády zabezpečiť oblasť cestami skončili finančným zruinovaním a zdravotnou katastrofou hroziacou Indiánom.
