Sankcie majú primäť JZR, aby začala bezpodmienečný dialóg s etnickými Albáncami v juhosrbskej provincii Kosovo a aby im udelila rozsiahlu autonómiu. V Kosove, kde 90 percent obyvateľstva tvoria Albánci, nedávno krvavo zasiahli juhoslovanské bezpečnostné sily proti separatistom. Pri nepokojoch bolo zabitých najmenej 80 osôb.

Juhoslovanský veľvyslanec v OSN Vladislav Jovanovič rezolúciu odsúdil ako bezprecedentné zasahovanie do vnútorných záležitostí členskej krajiny a povedal, že nepokoje v Kosove vypukli kvôli extrémistom snažiacim sa o odtrhnutie od Srbska, ktoré spolu s Čiernou Horou tvorí JZR.

"Konečným cieľom je odtrhnutie sa tohto územia od Srbska. Srbsko to nemôže dovoliť a ani to za žiadnych okolností nedovolí," povedal Jovanovič Bezpečnostnej rade OSN.

Americký veľvyslanec v OSN Bill Richardson uviedol, že rezolúcia vysiela "jednoznačný signál" juhoslovanskej vláde, že svet nebude "tolerovať násilie a etnické čistky" na Balkáne. Moskva, ktorá sa počas hlasovania prekvapivo pridala za jeho prijatie, zdôvodňuje svoj postoj skutočnosťou, že na rezolúciu sa nemožno pozerať ako na trest, ale len ako na preventívne opatrenie.

Rozhodnutie prijali s veľkým uspokojením kosovskí Albánci. Hovorca vodcu kosovských Albáncov, Xhemail Mustafa, ho včera označil za "zmedzinárodnenie" kosovského problému. Zároveň však vyjadril pochybnosti, či embargo bude mať nejaký vplyv na zmenu belehradskej politiky. Prijatá rezolúcia od všetkých štátov požaduje, aby kvôli "podpore mieru a stability v Kosove" zastavili predaj či dodávky zbraní a vojenského materiálu do JZR, vrátane Kosova. Vyzýva aj na to, aby sa "zabránilo vyzbrojovaniu a výcviku pre teroristickú činnosť" v Kosove, čo je narážka na separatistické organizácie, ktoré dostávajú zbrane a peniaze od sympatizantov v zahraničí. Rezolúcia vyzýva úrady v Belehrade a vedenie albánskej komunity v Kosove, aby urýchlene začali dialóg bez predbežných podmienok. Dokument vyjadruje podporu pre "posilnený štatút Kosova, ktorý by zahŕňal podstatne väčší stupeň autonómie a zmysluplnej samosprávy". Rezolúcia však nepredpokladá dodatočné sankcie pre prípad, že juhoslovanský prezident Slobodan Miloševič nesplní výzvy OSN. Sankcie, vrátane zbrojného embarga proti JZR, už uplatňuje Európska únia. OSN v roku 1996 zrušila všetky sankcie vyhlásené proti Belehradu počas štyroch rokov vojny na území bývalej Juhoslávie.