točné reformy v poľnohospodárstve a rastúce majetkové rozdiely v poľskej spoločnosti.
Po parlamentných voľbách, ktoré sa uskutočnili na jeseň minulého roka, prišel čas na hodnotenie činnosti vlády Jerzyho Buzka. Podľa komentátorky týždenníka Polityka Janiny Paradowskej, ktorá v utorok navštívila na pozvanie Poľského inštitútu Bratislavu, čakajú poľskú vládu hlavne reformy týkajúce sa teritoriálneho členenia štátu, poistenia, služieb zdravotníctva a školstva. Budú to najrozsiahlejšie reformy od časov reforiem Leszka Balcerowicza z roku 1989. Súčasná koalícia AWS-UW (Volebná akcia Solidarita a Únia slobody) je na tom však horšie ako jej ľavicová predchodkyňa, pretože proti nej stojí silná parlamentná opozícia. Problémom je navyše vnútorný konflikt v koalícii, v rámci ktorej sa tvoria tri prúdy: liberálny (konzervatívny), odborový (vznikol na základe zväzu Solidarnošč), národno-katolícky (radikálny). Čo sa týka katolíkov, v Poľsku sa vytvorilo špecifické zoskupenie tzv. rodina Rádia Maryja, ktoré má veľký vplyv na radikálne formovanie názorov 4-5 miliónov poslucháčov. Koalícia má za úlohu naučiť sa rozprávať s opozíciou (doteraz taký dialóg neexistoval) a s prezidentom Aleksandrom Kwašniewským, ktorý má väčšiu právomoc ako prezident na Slovensku, navyše má právo veta, ktoré už neraz využil.
Poľský Sejm sa v týchto dňoch zaoberá zákonmi o teritoriálnom členení štátu a vytvorení Inštitútu národnej pamäti. Obidva zákony vyvolávajú veľke emócie. Vytvorenie Inštitútu národnej pamäti umožní úplné otvorenie archívov nacistických, fašistických a komunistických zločinov (vrátane mien). V projekte územného členenia sa ráta s dvanástimi vojvodstvami - krajmi (momentálne 49) a s tristo siedmimi okresmi. Tento kontroverzný projekt narúša záujmy politických elít vojvodstiev, a tie rozpútali veľkú kampaň proti zmenám.
Pokiaľ ide o pozíciu poľského prezidenta, jeho popularita sa stále udržiava na 65 až 75-percentnej úrovni. O Kwašniewskom sa hovorí, že je dobrým prezidentom, ale už dnes sa špekuluje, kto by ho v budúcnosti mohol nahradiť. Perspektívnymi kandidátmi sú napríklad premiér Jerzy Buzek, Alicja Grzeškowiaková - predsedníčka Senátu, Marian Krzaklewski - šéf Solidarity. Najviac sa hovorí o tom poslednom, ale šance Krzaklewského v porovnaní s Kwašniewským sú dosť malé - jedna ku piatim.
Autor: MALGORZATA WOJCIESZYŇSKA (Autorka je spolupracovníčkou SME)
