Televízny film Priateľstvá padajúceho lístia # Scenár podľa novely Etely Farkašovej: Ľuboš Kadlec # Dramaturgia: Jana Kákošová # Kameraman: Laco Kraus # Hudba: Michal Ničík # Výtvarník: Peter Čanecký # Réžia: Juraj Nvota # Premiéra 30. 3. o 20.00 h na STV 1

Posledný marcový pondelok bol ďalšou, bohužiaľ stále pomerne zriedkavou, príležitosťou, stretnúť sa na obrazovke STV s pôvodnou televíznou novinkou. Televízny film Priateľstvá padajúceho lístia na motívy novely prozaičky Etely Farkašovej scenáristicky pripravil Ľuboš Kadlec a režisér Juraj Nvota. Príbeh situovaný do domova dôchodcov často hrozí sentimentálnym klišé. Tvorcovia sa však vyhli tomuto úskaliu. Trpké zmierovanie sa s osudom, keď starú bylinu presadia do cudzieho prostredia, aby "mladí mali pokoj", sa objavuje len v úzadí. V centre záujmu sú nové vzťahy. V "starobinci" život nekončí, aj tu sa môže začať nová etapa. Nové priateľstvo, dokonca nová láska. Hlavnými hrdinkami sú dve ženy. Mierna pani Agáta (Viera Strnisková), úhľadná žena ako z cukru, ktorá život prežila bez detí, o to viac sa fixovala na svojho manžela. Po jeho smrti zostala v jej živote veľká diera. V domove sa dostane na izbu so ženou z celkom iného cesta. Margita Kanasová (Zita Furková) demonštratívne nosí rozgajdané tepláky, grgá a neuznáva žiadne kamarátšafty. Život sa s ňou nemaznal, a tak si zvykla spoliehať sa len na seba. Agáta svojím nevtieravým priateľstvom však naruší jej kruhy. Pomaly, krôčik po krôčiku ako nedôverčivý psík, pripúšťa si Margita novú priateľku k telu. A rovnako ako psíča zažiarli, keď sa v Agátinom okruhu objaví muž (Ján Klimo). Priateľstvá padajúceho lístia ponúkli témy, vo všeobecnosti vnímané, že patria len mladým. Láska, žiarlivosť, dokonca citový trojuholník, keď Agáta dostáva od Margity ultimátum "buď ja, alebo on". Je tu aj smrť, nevyhnutný atribút staroby. Prichádza, keď človek stratí chuť žiť. A pre chuť žiť je aj po šesťdesiatke najdôležitejší blízky človek. Smrť Agáty však nie je žiadnou melodrámou. Naznačená je už v prvom obraze, keď neterky opúšťajú tetin čerstvý hrob a vedľa na lavičke si spokojne sedí ich teta konečne znova po boku manžela. Režisér Juraj Nvota využil minuloročné daždivé leto. Letný dážď rámcujúci jesenný príbeh akoby zdôrazňoval neoddeliteľnosť a prelínanie sa etáp ľudského života. Hlavné roly zveril Zite Furkovej, herečke, s ktorou si už odskúšal v Astorke, ale aj v televízii, nejednu čudácku hrdinku a Viere Strniskovej, členke SND. Obe herečky vytvorili dvojicu, zaujímavú vo svojej dohromady ladiacej rozdielnosti. Furkovej Kanasová je síce obhrublá, no zároveň pôvabná, je pochopiteľné, prečo si práve ju Agátka vybrala za priateľku. A Strniskovej Agáta napriek citlivosti a tolerancii nie je žiadnou gýčovou babkou. Životnosť a pôvab filmu dodáva panoptikum postavičiek obyvateľov domova (Viera Topinková, Naďa Kotršová, Milka Došeková, Szidi Tóbiás...), rozmer mladosti pridáva dvojica neterí (Marta Sládečková, Anna Šišková), nepriamych pokračovateliek tetinho "ďalšieho" života. Veľmi dobrá bola i voľba výtvarníka Petra Čaneckého a hudobného skladateľa Michala Ničíka cítiacich v súzvuku s Nvotovou poetikou láskavosti, príjemnosti a decentného humoru.