nezávislí kandidáti a vyhlásenie volebných výsledkov bolo neplánovane odložené na dnes. Podľa všetkého tým ukrajinskí voliči spôsobili značné komplikácie svojmu prezidentovi Leonidovi Kučmovi, ktorý vzal na seba zodpovednosť za ekonomickú reformu v tejto bývalej sovietskej republike.
Voliči zrejme jednoducho neuniesli dôsledky tejto reformy, ktoré sú na Ukrajine, v porovnaní s inými postkomunistickými krajinami, zvlášť drastické. Vláda zápasí, podobne ako v susednom Rusku, s obrovským sklzom v splácaní miezd a dôchodkov, dlh v súčasnosti predstavuje až tri a štvrť miliardy USD. Z druhej strany drvia prezidenta Kučmu požiadavky Medzinárodného menového fondu, ktorý kritizuje pomalé a neúčinné tempo reforiem. Tieto reformy totiž nielen podľa nespokojných Ukrajincov, ktorí často s nostalgiou spomínajú na "istoty" sovietskych čias, ale aj podľa zahraničných pozorovateľov prebiehajú neprehľadne a poskytujú veľký priestor pre podvody a korupciu. S obvineniami tohto druhu sa musí vyrovnať bývalý premiér Pavol Lazarenko, ktorého zatiaľ chráni poslanecká imunita. Ďalší bývalý premiér Jevhen Marčuk bol zasa Kučmom vlani odvolaný pre nedostatočnú oddanosť reforme. Dnes stojí v jednom šíku v sociálnodemokratickej strane s postsovietskym exprezidentom Leonidom Kravčukom, ktorý volebné víťazstvo komunistov komentoval slovami: "Ľudia hlasujú proti ekonomickej situácii v krajine."
Ani Kučmova otvorenosť spolupráci so západoeurópskymi štruktúrami, ako sú Európska únia a NATO, nakoniec nezabránila podozrievavosti zo strany MMF a Svetovej banky, ktoré začiatkom tohto mesiaca zastavili svoje pôžičky Kyjevu. Podobne sa hrozia zachovať i USA, ktoré podporujú Ukrajinu stovkami miliónov dolárov ročne. Kučmu pritom čaká na budúci rok ešte jedna skúška, a tou sú prezidentské voľby. Ak nebude zvolený, môže jeho reforma stratiť dôveru Západu definitívne.
