vnych" filmov, ktoré sú v našej klubovej distribúcii uvedené v premiére alebo znovuuvedené po mnohých rokoch. Základ tohtoročnej kolekcie projektu tvoria filmy patriace do "zlatého fondu" európskej kinematografie. Pasoliniho Salo alebo 120 dní Sodomy, Tarkovského Nostalgia, Hitchcockovo Vertigo, Lynchov debut Gumovacia hlava, k tomu filmy z "menej kinematografických" teritórií, úspešné európske filmy deväťdesiatych rokov a spojenie dvoch filmov slovensko-českého režiséra Juraja Herza Sladké hry minulého leta (1969) a Sběrné surovosti (1965). Obidva filmy majú diváci možnosť vidieť v kinách vôbec po prvý raz. Juraj Herz (1934), režisér tematicky i žánrovo rôznorodých filmov ako Spalovač mrtvol (1969), Petrolejové lampy (1971), Holky z porcelánu (1974) či Panna a netvor (1978), patrí generačne k filmárom tzv. českej novej vlny. Pôvodom zo Slovenska, po štúdiu fotografie absolvent réžie a herectva na bábkarskej katedre DAMU v Prahe. Po skončení školy režíroval medzi Prahou a Bratislavou, po emigrácii v televízii v Mníchove. Dnes Juraj Herz žije medzi Prahou a Mníchovom, pri príležitosti premiéry jeho dvoch filmov v slovenských kinách sme ho zastihli večer pred nakrúcaním nového filmu v Berlíne.
# Sladké hry minulého leta patria medzi to najlepšie, čo bolo v šesťdesiatych rokoch na Slovensku nakrútené. Spolu s Barabášovou Krotkou (1968) či Hollého Baladou o siedmich obesených (1968) boli dôkazom tvorivej a uvoľnenej atmosféry osobitnej tvorivej skupiny Televíznej filmovej tvorby v Slovenskej televízii. Váš, pôvodne televízny film sa dostáva medzi širšie publikum do kín po takmer tridsiatich rokoch po prvýkrát. Film bol totiž v čase svojho vzniku z nepochopiteľných príčin pre mnohých tŕňom v oku, jeho uvádzanie sa znemožňovalo...
"Film mal podivné osudy. Vznikal síce ešte v celkom priaznivom období po roku 1968, no dokončoval sa už vo veľmi tvrdej situácii; nastúpil nový minister kultúry, nový riaditeľ televízie. Film bol poslaný na festival do Monte Carla, odtiaľ sa ho riaditeľ televízie pokúsil ako ,pornografický` film stiahnuť. Napokon dostal zástupca televízie, nominovaný do festivalovej poroty, pokyny, aby znemožnil filmu získať akúkoľvek cenu. Ja ako režisér súťažného filmu som mal účasť v Monte Carle celkom zakázanú. Napokon Sladké hry získali na tomto festivale hlavnú cenu Zlatú nymfu a hlavnú cenu za farebnú kameru (Dodo Šimončič). Hlavnou cenou bolo 10 000 švajčiarskych frankov, ale ani po rokoch súdenia sa so Slovenskou televíziou som ich nikdy nedostal. A to išlo v tom čase o nepredstaviteľnú sumu peňazí."
# Film je nakrútený podľa sčasti autobiografickej poviedky Guy de Maupassanta Muška, ktorá vypovedala o voľnomyšlienkárskom živote umeleckej bohémy Paríža 19. storočia. Vy ste vo filme preniesli Seinu na pobrežie Dunaja a príbeh rozšírili o scény v Bratislave. Odrážal atmosféru stretávania sa, hľadania spoločných inšpirácií umelcov 60. rokov. Zdá sa vám, že tento film bude u dnešného publika vzbudzovať podobné asociácie ako pri jeho vtedajšom uvedení?
"Každý film je podľa mňa poznamenaný dobou svojho vzniku. A tridsať rokov je už poriadny čas. V každom prípade nakrúcanie bolo veľmi príjemné, čo sa odrazilo na jeho vyznení. Vtedy sme chceli vytvoriť atmosférický film, a to sa asi podarilo. Či tá atmosféra bude pôsobiť teraz na divákov rovnako, neviem posúdiť. Ale myslím si, že tak ako sa dnes dá pozerať na Renoirov obraz, ktorý pôsobí aj po toľkých rokoch, tak prípad Sladkých hier je niečo podobné."
# Váš filmový debut Sběrné surovosti, ktorý sa uvádza v rámci Projektu 100 spoločne s filmom Sladké hry minulého leta, hodnotí filmová kritika ako jednu z najlepších adaptácií prózy Bohumila Hrabala. Vaša filmografia zahŕňa viacero adaptácii literárnych diel, k Hrabalovi ste sa však už po tomto debute nikdy nevrátili...
"S Hrabalom sme v tom čase veľmi dobre vychádzali. Jemu sa vtedy zdalo, že môj film je jeho najlepšie sfilmovanou poviedkou. Veď som sa o to aj veľmi snažil. Bol som poslucháčom bábkarskej katedry DAMU a režiséri z FAMU ma medzi seba prijať nechceli. Až vďaka Jaromilovi Jirešovi som sa dostal do spoločnosti vtedy debutujúcich režisérov neskoršej novej vlny. No a musel som práve filmom Sběrné surovosti ukázať, že som prinajmenšom taký dobrý ako oni. O niečo neskôr som chcel nakrútiť Ostro sledované vlaky, ale na túto tému sa zameral v tom čase Evald Schorm - a to bol vtedy taký otec všetkých. Tak som sa toho úmyslu vzdal a neskôr som sa dozvedel, že film má už rozpracovaný Jirka Menzel. Z ďalších vecí, o ktorých sme sa s Hrabalom rozprávali, zišlo, pretože sa už tohto autora a tém jeho textov v skupinách na Barrandove báli."
# Aký film začínate teraz realizovať?
"Ide o 90-minútový televízny film. Nakrúcam vlastne za kolegu, ktorý z projektu pre chorobu vypadol. Film sa volá Schlafende Mädchen (Spiace dievča) a je zo série príbehov nemeckého detektíva Schperlinga, ktorý je takou súčasnou obdobou komisára Maigreta."
Autor: ĽUBICA MISTRÍKOVÁ (Autorka je spolupracovníčkou SME.)
