z jedného extrému do druhého.
Prvým oficiálnym dôvodom centrálnej banky na intervenciu na trhu s korunou bol „nezlepšujúci sa stav deficitu obchodnej bilancie“. NBS bola v priebehu prvých týždňov minulého roku nútená zasahovať na obidvoch stranách – najskôr korune pomáhala, aby sa jej kurz neprepadol cez úroveň 42,30 koruny za euro, onedlho už išla proti nej – kurz na úrovni 41,50 SKK/EUR už totiž považovala za neprimeraný.
K ďalším turbulenciám na trhu s korunou prispeli predovšetkým politici. Chaos, ku ktorému prispeli Malíkovej reči o možnosti reprivatizácie na Slovensku musela neskôr upokojovať ministerka Schmögnerová. Úvahy o jej možnej rezignácii mali rovnaký efekt ako šírenie neoverených správ o smrti hlavy štátu – koruna reagovala prudkými výkyvmi.
Ranou pod pás bola pre slovenskú menu aj správa o prepade ekonomického rastu v prvom štvrťroku. Keď sa k nej postupne pridala neistota okolo plánovaného vstupu Slovenska do OECD, kurz koruny slabol každý deň.
Zvrat vo vývoji prišiel až tesne pred referendom o predčasných voľbách. Ratingové agentúry prekvapivo zlepšili svoju mienku o Slovensku, čo bolo pre korunu mimoriadne priaznivou správou. Za tri dni si k dobru pripísala 70 halierov.
Výsledok referenda však bol pre korunu poslednou dobrou správou. Až do konca roka sa jej banky a ich klienti len zbavovali, čo korunu oslabilo až nad úroveň 44 SKK/ EUR. Jej prekonanie viedlo centrálnu banku k tomu, aby slabnúcej mene podala pomocnú ruku v minulom roku poslednýkrát.
V tomto roku vidia ekonómovia pri prognózovaní vývoja koruny jediný smer – silnejšiu korunu. Dôvodom je hlavne očakávané ekonomické oživenie a predpoklad rekordného prílevu priamych zahraničných investícií na Slovensko.
(mn)
