om definitívnej rozlúčky so zimou. Dievčatá tu so spevom vynášali odveký symbol zimy. Majmorenu, oblečenú do častí ženského kroja. Dievčatá ju potom pri potoku povyzliekali, slamenú figurínu zapálili a hodili do potoka. Pri návrate do dediny sa ani jedna podľa starej obyčaje neopovážila obzrieť, aby ich do roka nezobrala smrť. V niektorých častiach Liptova nevynášali Morenu, ale Dedka, ktorý mal však podobný osud ako Majmorena z Tepličky. V tejto obci nazývajú včerajšiu Smrtnú nedeľu Šúľkovou, pretože v domácnostiach, kde dodržiavajú predveľkonočný bezmäsitý pôst, bola na obed cestovina - šúľky s makovou alebo strúhankovou posýpkou. Šúľky, ktoré inde poznajú pod názvom šúľance, patria k tradičným ľudovým jarným jedlám a symbolizujú túžbu, aby i klásky budúcej úrody žitka boli také pekné a hrubé ako šúľky. Dneškom sa začína kvetný týždeň, ktorý vyvrcholí Kvetnou nedeľou. Starší bylinkári začínajú práve v tomto týždni zbierať prvé jarné bylinky, napr. podbele. Starší ľudia dodnes veria, že byliny nazbierané počas kvetného týždňa majú čarovnú moc a veľkú liečivú silu. V mnohých lokalitách na Slovensku budú v tomto týždni finišovať i s prípravou kraslíc. Pod Vysokými Tatrami ich volajú písanými vajíčkami. Každé z nich, najmä z rúk šikovných žien z Gerlachova, Batizoviec, Mengusoviec a ďalších, zafarbené najčastejšie na čierno, tmavomodro či tmavočerveno, je malým umeleckým dielkom. Na vajíčka tu totiž vyškrabujú ornamenty a veršíky, ktorými môže dievča naznačiť svoje city ku kúpačovi. Najlepšie ozdobovateľky tvoria kraslice už od februára, pretože sú zaplavené objednávkami. Do Veľkej noci, do 12. apríla, musia často pracovať i v noci, aby stovky krehkých symbolov jari stihli pripraviť pre všetkých včas.