Na teritóriu, kde bude platiť jednotná mena euro, žije 290 miliónov ľudí, ktorí vyprodukujú 19,4% svetového hrubého domáceho produktu a len o niečo menší je ich podiel na svetovom obchode - 18,6 %. V Spojených štátoch žije asi 260 miliónov obyvateľov, ktorí vyprodukujú 19,6 % HDP a podieľajú sa 16,6% na svetovom obchode.
Európska komisia počas svojho minulotýždňového zasadnutia v Bruseli odporučila, aby sa zakladajúcimi krajinami pripravovaného jednotného menového systému stalo jedenásť krajín Európskej únie: Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Nemecko, Taliansko, Portugalsko, Rakúsko a Španielsko. Spoločná menová jednotka euro by mala postupne od 1. januára 1999 počas trojročného prechodného obdobia úplne nahradiť jednotlivé národné meny. Na prvej vlne zavádzania eura sa nezúčastnia skeptickí Briti a Dáni. Ďalší člen pätnástky, Švédsko, nespĺňa podmienku trojročného členstva v Európskom menovom systéme, ktorý je možné považovať za akúsi navádzaciu dráhu pre plynulý prechod k prijatiu jednotnej meny, a jedinou krajinou, ktorá naozaj nespĺňa základné maastrichtské kritériá, je Grécko.
Ešte pred rokom sa zdalo, že euro odštartuje s omnoho menším počtom účastníkov. Najmä štáty ako Španielsko, Portugalsko a Taliansko mali totiž v tom čase veľký problém dostať pod kontrolu infláciu (limit je 2,7 percenta) a udržať trojpercentný rozpočtový deficit. So splnením týchto kritérií mal však napokon problémy aj nemecko-francúzsky dvojzáprah a zlé jazyky hovoria, že mnohé krajiny siahli v konečnej fáze aj k istým kozmetickým úpravám oficiálnych štatistických údajov. V prípade štátnej zadlženosti, ktorá by nemala presiahnuť 60 percent, nakoniec komisia prižmúrila oči aj v prípade Talianska, ktorého dlh prekračuje 120 percent a uspokojila sa s konštatovaním, že má klesajúcu tendenciu.
A ako sa dotkne jednotná mena krajín, ktoré v najbližších dňoch ešte len vstúpia do procesu rokovaní o pričlenení k EÚ? Yves-Thibault de Silguy,
člen Európskej komisie pre finančné otázky, ktorý je zároveň prezývaný aj "otec eura", hovorí, že ich členstvo v "euroklube" nie je ani žiaduce, ani nutné. V každom prípade nespĺňajú podmienku trojročného členstva v menovom systéme a ich ekonomiky ešte ani zďaleka nie sú také výkonné, aby predčasné prijatie neuškodilo im samým, a na druhej strane nedestabilizovalo aj samotné euro. "Nikto od nich nežiada, aby za pár mesiacov urobili to, čo nám trvalo 40 rokov," hovorí Silguy. K samotným rizikám, ktoré v sebe skrýva prechod k jednotnej mene, dodáva: "Môže to buď fungovať, alebo vybuchnúť. Katastrofu však vylučujem, a tak sme teda odsúdení na to, aby to fungovalo!"
Autor: jk
