(prihlášku do EÚ podala 22. 1. 1996)
V rámci krátkodobých priorít musí ČR urýchliť mikroekonomické reformy, hlavne v bankovníctve a hutníctve, posilniť administratívne kapacity v správe a kontrole bánk a poisťovní, prijať zákon o ochrane duševného vlastníctva, zmeniť protimonopolný zákon, právnu úpravu poskytovania štátnej pomoci a podobne. Medzi strednodobými cieľmi figuruje integrácia rómskej menšiny, záruky pre slobodu tlače, rovnaký prístup k verejným službám. ČR má ďalej modernizovať verejnú správu, zlepšiť fungovanie súdnictva a colníctva. Má zriadiť nezávislé orgány pre ochranu informácií a pre ochranu spotrebiteľov, posilniť orgány, zodpovedné za jadrovú bezpečnosť aj za kontrolu potravín.
POĽSKO
(prihlášku podalo 5. 4. 1994)
K prioritám patrí zladenie vízového programu s EÚ a posilnenie hranice s Bieloruskom a Ukrajinou. Ďalej je potrebný program reštrukturalizácie oceliarskeho priemyslu, Poľsko má zlepšiť prepravu mlieka a mäsa, urýchliť privatizáciu bánk a aplikovať procedúru bankrotov.
MAĎARSKO
(prihlášku podalo 31. 3. 1994)
Maďarsko zjavne pokročilo v približovaní sa k normám EÚ, keď vytvorilo zodpovedajúce štruktúry v sfére regionálnej a štrukturálnej politiky a mnohé oblasti vnútorného trhu zosúladilo s právnymi normami únie. K prioritám patrí vyjasnenie opatrení vzťahujúcich sa na prijímanie prisťahovalcov, technické kontroly cestnej prepravy, má pristúpiť k ženevskej konvencii o azyle a utečencoch. K strednodobým úlohám patrí zladenie vízového režimu s EÚ, integrácia rómskej menšiny, o finančnom sektore sa v prípade Maďarska vôbec nepíše.
ESTÓNSKO
(prihlášku podalo 28. 11. 1995)
Posilniť kontrolu na hraniciach, reformovať azylové právo, boj proti organizovanému zločinu. Za úlohu má posilniť sporenie na celoštátnej úrovni, urýchliť naturalizačný proces rusky hovoriaceho obyvateľstva.
SLOVINSKO
(prihlášku podalo 10. 6. 1996)
Posilniť kontrolu na hraniciach, reformovať azylové právo, boj proti organizovanému zločinu. Navyše zladiť s medzinárodnými zmluvami predovšetkým trestné právo, zaistiť bezpečnostné normy v jadrovej centrále Krško voči seizmickému nebezpečenstvu.
(prihlášku podal 4. 7. 1990)
Cyprus - ak hovoríme o členstve v EÚ, máme na mysli jeho grécku časť - už dnes dosahuje svojou životnou úrovňou i výkonnosťou ekonomiky štandard EÚ. Jeho najväčším problémom je, že je od roku 1974 rozdelený na grécku a tureckú časť. Problémy ostrova sú verným obrazom vzťahov oboch krajín. Turecké teritórium Cypru trpí medzinárodným embargom a jeho vládu uznalo iba susedné Turecko. Medzi oboma časťami ostrova neexistuje napr. telefonické spojenie. Existujú obavy, že členstvo Cypru ešte viac zhorší vzťahy únie s Tureckom. Jeho členstvo podporuje najmä Grécko a je v súlade s rozširovaním EÚ aj do oblasti Stredomoria.
Autor: mim, jk
