týchto zbraní.
V sobotu schválenej záverečnej rezolúcii sa účastníci konferencie vyslovili za to, aby tie krajiny regiónu, ktoré ešte nepodpísali ottawskú dohodu o zákaze nášľapných mín, sa k nej čo najskôr pripojili. Signatárske štáty by zase mali dohodu čo najskôr ratifikovať a jej ustanovenia uplatňovať v praxi. Rezolúcia vyzýva medzinárodné spoločenstvo na pomoc pri odstraňovaní mín v zamorených krajinách a regiónoch Európy.
Ottawská zmluva o zákaze mín, podpísaná vlani v decembri, podľa slov Sommarugu predstavuje novú normu medzinárodného práva, na ktorej plnenie by sa mali cítiť zaviazané všetky štáty. "Preto apelujem na všetky štáty, ktoré dohodu ešte nepodpísali, aby to ešte raz zvážili." Celkovo dohodu podpísalo 124 štátov, ratifikovalo ju sedem krajín.
Konferenciu v Budapešti organizoval MVČK, Medzinárodná kampaň za zákaz nášľapných mín, v roku 1997 odmenená Nobelovou cenou mieru, a maďarská vláda. Zúčastnili sa na nej vládni zástupcovia a aktivisti proti nášľapným mínam z 19 krajín strednej a východnej Európy (SVE).
Niektoré krajiny regiónu, medzi nimi Albánsko, Juhoslovanská zväzová republika, Rusko, Ukrajina a pobaltské republiky sa zatiaľ k dohode o zákaze pechotných mín nepripojili. Iné štáty ako Chorvátsko a Bosna a Hercegovina dodnes sužujú explózie nášľapných mín.
Desať miliónov dolárov poskytne Kanada Bosne a Hercegovine na odmínovacie práce. Na záver dvojdňovej návštevy to v sobotu v bosnianskej metropole Sarajeve oznámil kanadský minister zahraničných vecí Lloyd Axworthy. Jeho bosniansky hostiteľ Jadranko Prlič vyjadril nádej, že likvidácia mínových polí sa skončí najneskôr do desiatich rokov.
Predstaviteľ krajiny, v ktorej hlavnom meste bola vlani podpísaná medzinárodná Dohoda o zákaze výroby, predaja a skladovania nášľapných mín, sa i na tlačovej konferencii v Sarajeve vyjadril proti používaniu a hromadeniu týchto zákerných zbraní. Dohodu nedávno ratifikovala i bosnianska vláda.
