Marija Havran # Hudba: Peter Mankovecký # Réžia: Peter Mikulík

Komédii Zňenadála, ktorá mala v DPOH premiéru v sobotu, sa už pred uvedením o reklamu postarala Slovenská republika a mesačník Teátro. Lebo určite vzbudí záujem, ak kritik je taký netrpezlivý, že ani nepočká inscenačného výsledku a už dopredu, dokonca na celej štvorstrane, podá rozbor budúceho diela, ktoré vraj matičiari v 19. storočí pre nemravnosť odmietli, lebo je vulgárne, dvojzmyselné a obscénne gestá priam predpisujúce. Uznajte, dosť argumentov vybrať sa do divadla. Aká je však skutočnosť? Kto sa nechal nalákať na avizovanú nemravnosť, bol asi sklamaný. V inscenácii nie je viac laškovania, než v ktorejkoľvek inej komédii. Vďaka úprave Porubjaka s Mikulíkom ani text nie je rozťahaný, ako kritik dopredu varoval, neprekážajú ani samozrejmé kostrbatosti neumelej prvotiny. Scéna Aleša Votavu, kostýmy Marije Havran a hudba Petra Mankoveckého milo podčiarkujú insitnosť celého dielka. Svoju parketu si v komédii suverénne našli Stano Dančiak či Eva Krížiková, ako talentovaná mladokomička sa prejavila poslucháčka VŠMU Helena Krajčiová a so svojím maďarónom Koropnayom, kocúrkovskú, pardon, kocúrovskú hravosť predvádza Robo Roth. Vrcholom je však obsadenie herca - intelektuála Martina Hubu, ktorý sa "zňenadála" v role krojovaného, cifrujúceho malomestského poslanca objaví. Ak sa v Teátre expresíva ako "stupídnosť" používajú, možno rovnako expresívne hovoriť o Ollíkovej genialite - ako odpozoroval typické črty malého národa veriaceho, že každé mestečko Buchanec, možno malé, ale naše, je pupkom sveta. A urazeného, keď zistí, že pre svet zvyčajne znamená taký Buchanec celkom inú časť tela. Výstižná je metafora "z divadla na divadle". Keď potulní herci dvoch "posrancov" zahrajú, ktorí do Prešporku na korunováciu prišli a popritom si veľkomestského života užiť chceli. Keď sa panského jedla, teda "čušpajzu" z podrážok vlastných čižiem najedli, prespia podpití v kutici. Nevšimnú si, že si v tme dvere do sveta so skriňou poplietli, preto márne vyzerajú svetlo zajtrajška. Brána zostáva zabuchnutá a oni sa s nádejou upínajú k slepým dverám "kasne". Prekvapení a oslepení, keď sa im zrazu svet sám otvorí, aby im oznámil, že žmúrajúc do skrine, všetko prepásli. Zňenadála je kocúrkovská komédia člena štúrovskej družiny, ktorý v nej prejavil prekvapujúco neštúrovský zmysel pre humor a sympatické sebaironizovanie. Potvrdzujúca známu pravdu o trafenej husi. V roku 1863 ju nezniesli matičiari. Dnes ich zopár síce tiež vydržalo sledovať príbehy mestečka Buchanec len do polovice, oveľa väčšia časť publika však vytrvala, nastavenému zrkadlu sa nie urazila, ale pousmiala, a odmenila hercov búrlivým potleskom a povstaním zo sedadiel. Mimochodom, ako by asi dopadol taký Chalupka, keby sa chcel dnes o grant pre slávne "Kocúrkovo" u hláv našej kultúry uchádzať.