Už stredovekí alchymisti dobre vedeli, že cesta ku kameňu mudrcov vedie cez filigránsku technológiu. Alchýmia sochárskeho umenia je s ňou priam bytostne spätá. Vo štvrtok sa v záhrade jedného z rodinných domov v Galante na Matičnej ulici pracovalo technológiou "na stratený vosk". Taviacu pec zapálili sochári Ladislav Sabo a Jozef Hobor už o ôsmej ráno a až do dvanástej ju prostredníctvom koksu, ktorý rozdúchaval vzduch z ventilátora, udržovali na teplote okolo 1300 stupňov Celzia. Na pravé poludnie bola totiž stokilová masa rozžeraveného bronzu pripravená na liatie. "Opatrne, plamene budú asi vysoké," bolo počuť spod kukly upozornenie L. Saba svojmu kolegovi, ktorý si tiež navliekol azbestové rukavice a zobral do nich druhú časť rúčok železného koša. Sochári spôsobom stredovekých alchymistov odkryli šamotový poklop pece, z ktorej vyšľahli správne nasýtené plamene. "Dvíhaj," nasledoval ďalší pokyn a z útrob taviacej pece sa pomaly vynorila nádoba s bublajúcou zmesou tekutého bronzu. Zasvätenejší pohľad zaznamenal, že išlo o tzv. cínový bronz, ktorý dáva bronzu červený odtieň. Sochári s očividnou námahou, no v zohranej koordinácii, presunuli metrákovú nádobu asi o dva metre ďalej, kde už v piesku čakali na svoje naplnenie zahrabané formy. Na ich vrchoch boli malé otvory a aktuálnou úlohou alchýmie bolo presne naliať do nich bronzovú magmu až po samý vrch. Majstrovi sa nesmie stať, aby prelial. Napätie v ich očiach dosahovalo vrchol. Onedlho bolo prvých desať foriem naplnených a koncentrácia na chvíľu povolila. Sochári-taviči zaniesli nádobu naspäť do taviacej pece, kde ju naplnili novými kúskami bronzu a pripravili pec na ďalšiu tavbu. Nadišla chvíľa najväčšieho očakávania. Podarilo sa? Alebo je celá práca v háji? Túto otázku bolo možno zreteľne čítať aj v očiach výtvarníkov - grafikov Vladimíra Gažoviča a Roberta Jančoviča, ktorí boli spolu so sochármi autormi prvých sôch. V prípade grafikov však išlo o vzrušenie zo sochárskej premiéry. Kladivo pomaly odlupovalo vrstvu formovej hmoty potiahnutú drôteným pletivom a na svetlo sveta sa predralo umelecké dielo. "Myslím, že je to v pohode," spokojne povedal J. Hobor a sochári-debutanti Vladimír Gažovič a Robert Jančovič pocítili radosť z doteraz nepoznaného pocitu. Umelecké nápady doteraz realizované na ploche grafického listu sa dostali do priestoru. Nastúpilo cizelovanie, patinovanie a ďalšie "kozmetické" úpravy povrchu práve narodených sôch. Sochárska premiéra renomovaných grafikov bola vo štvrtok úspešná...
SYMPÓZIUM BRONZ - HISTÓRIA A SÚČASNOSŤ
Galantský rodák sochár Ladislav Sabo (1954) zriadil v roku 1993 vo svojom ateliéri malú zlievačskú dielňu, kde pracoval spolu s priateľom Jozefom Hoborom (1959) z Bratislavy. Táto dielňa bola zárodkom sochárskeho sympózia BRONZ v Galante, ktorého prvý ročník sa uskutočnil v roku 1994, pričom jeho výsledky boli každoročne prezentované na výstave v renesančnom kaštieli v Galante. Počas prvých troch ročníkov bola táto myšlienka podporená aj Mestským úradom v Galante, no po minuloročnej odmlke tohtoročný - 4. ročník - zmenil svoj štatút a koncepciu. Obidvaja organizátori založili Združenie sochárov Bronz, ktoré zaregistrovali práve kvôli usporiadaniu ďalších sympózií, a stali sa nezávislejšími. "Štvrtý ročník už nemá celkom charakter sympózia, ale je usporiadaný po dohode s vybranými výtvarníkmi," povedal v rozhovore pre SME L. Sabo. "Hoci sa niektorí sochári pred dvoma rokmi obávali, či ešte má naše sympózium opodstatnenie - tento ročník, myslím, vyvracia kuvičie hlasy. Okrem mňa a Joža sú tu umelci, ktorí vlastne po prvýkrát robia bronzovú sochu. Domnievam sa, že práve účasťou týchto vynikajúcich grafikov i maliarov sa nám podarilo vliať novú krv do projektu Bronz. Každá socha je vysoko atraktívna a myslím si, že bude dosť záujemcov, ktorí si budú chcieť tieto jedinečné diela aj zakúpiť..." Otázka financií z predaja sôch je pre Združenie sochárov Bronz dôležitá, pretože nimi dotujú vytlačenie katalógu, usporadúvajú výstavy - a v neposlednom rade ponúkajú pre zúčastnených autorov kompletný technologický i materiálový servis. "Je to pre mňa veľká výzva," reaguje vedúci katedry grafiky na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave Robert Jančovič (1958), ktorý v poslednom období získal niekoľko výrazných medzinárodných ocenení. "Nad sochou som rozmýšľal už dlhšie, no neviem, či by som túto predstavu uskutočnil, keby nebolo týchto dvoch nadšencov z Galanty. Cítim, ako ma socha magneticky priťahuje. Už teraz viem, že dnešný deň bude mať svoje pokračovania." Spokojný bol so svojimi plastikami i jeden z mágov svetovej litografie Vladimír Gažovič (1939), ktorý si ako prvý zobral domov svoje sochárske dielka na cizelovanie.
TAVBA AKO NEKONEČNÝ PRÍBEH
"Kľúčom ku kvalite je dokonalá forma," zdôraznil Ladislav Sabo pri vysvetľovaní tavičskej mágie. Je to štádium, ktoré predchádza samotnej tavbe a liatiu do foriem. I formovú hmotu zo šamotu vystuženú drôteným pletivom pripravili pre výtvarníkov majstri-taviči. "Úlohou zúčastnených výtvarníkov bolo vlastne vytvorenie voskového modelu, ktorý sa obalil formovou hmotou, a to všetko sa pálilo okolo 24, niekedy aj 48 hodín v elektrickej peci pri teplote 680 stupňov Celzia. Vosk sa vo vnútri počas tohto pálenia vyparí a hore sa nechá otvor, do ktorého sa neskôr leje bronz," priblížil túto fázu tvorby bronzovej sochy L. Sabo. Za prvou tavbou nasledovali vo štvrtok popoludní ešte ďalšie dve, pri ktorých mali svoje formy pripravené aj ďalší účastníci sympózia - maliari Ivan Pavle a Štefan Polák. Alchýmia s nekonečným príbehom mohla pokračovať... Jej výsledky budú v polovici mája prezentované na výstave v renesančnom kaštieli v Galante a 6. júna bude reperezentačná výstava v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne, kde popri tohtoročných výsledkoch budú vystavené aj sochy z predchádzajúcich ročníkov sympózia Bronz. Navyše popri 80 sochách budú vystavené aj grafické listy a obrazy R. Jančoviča, V. Gažoviča, Š. Poláka a I. Pavleho. Zaujímavú konfrontáciu doplnia sochári L. Sabo a J. Hobor, ktorí zase premiérovo budú vystavovať svoje grafiky.
Autor: Ľudo Petránsky Ml.
