Iba zriedka umožní Dostojevskij čitateľovi stotožniť sa s postavami. Vydané napospas osudu, neschopné vzdorovať okoliu, ktoré ich odsúdilo do úlohy obete, vzbudzujú prinajlepšom súcit, no nedovolia podieľať sa na svojich osudoch. Zdôrazňovaním odstupu aj divadelná adaptácia Dediny Stepančíkovo bráni divákovi, aby zabudol, že väčšmi ako emocionálna účasť, prebratie optiky, žiada sa od neho racionálna analýza a hodnotenie. Niežeby v ansábli pitoreskných postáv, ktoré vydržiava dobrácky hlupák či hlúpy dobrák Jegor Iľjič (V. Rusiňák), neboli také, ktoré podnecujú aspoň k ľútosti. Ibaže napokon aj ony - statkárova dcéra Saša (J. Sisáková) a či chovanica (V. Urbánková) - v závere zákonito podľahnú tlaku okolia, neschopné odporovať psychickému teroru šarlatána Fomu Fomiča (Ľ. Marko). Rezignuje aj Serjoža (E. Libezňuk), rozprávač a aspoň čiastočne tlmočník autorových postojov: síce neskôr ako divák, jednako včas pochopí bezvýhľadnosť úsilia otvárať oči. Foma, hoci intelektuálne nijako nie disponovaný, má totiž nezanedbateľnú výhodu: vie poskytnúť okoliu útešnú ilúziu, že toto živorenie utvárané náhodou má hlbší zmysel a sny sa dočkajú naplnenia. A tak Serjoža opúšťa strýkov statok skôr, ako by sám podľahol Fomovmu magickému účinkovaniu.

M. Oľha, ktorý sa pohostinsky, opätovne inscenáciou adaptovanej predlohy, vracia na javisko DAD (po Kukučínovom Neprebudenom, ktorý jemu a súboru vyniesol vlani najvyššie ocenenie na akokoľvek spornom FISH), postupuje v intenciách svojej už bezpečne rozoznateľnej poetiky, ktorá tentoraz smeruje do mierne absurdných polôh. Postavy, priebežne prítomné na scéne, zoskupené v meravom postoji, asociujú dávne fotografie, svetlo - jeho zdroj sprostredkúva v tomto bizarnom svete aj fakticky nemožnú komunikáciu - člení scénu aj do hĺbky väčšmi ako polyfunkčná rekvizita. Tradične spoľahlivú oporu poskytuje režisérovi vyvážený a disponovaný súbor, v ktorom sa nestratil ani dramaturg a dramatizátor V. Turok. Jeho Korovkin prednesie záverečnú a pritom kľúčovú repliku: "Zobuďte ma, keď sa to začne" - znamenie, aby sa scéna zatmela.