Po takmer pätnástich rokoch prejavil Izrael ochotu stiahnuť svoje vojská z pätnásťkilometrového pásu územia na juhu Libanonu, kde ich rozmiestnil v bezpečnostnom pásme, vytvorenom v roku 1985 z dôvodu ochrany pred útokmi aktívnych šiitských povstalcov v Libanone. Vláda pravdepodobne už budúci týždeň dokončí diskusie o ponuke podriadiť sa rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN č. 425 o tejto záležitosti pod podmienkou, že Libanon zaručí bezpečnosť svojich južných hraníc, odzbrojí povstalecké hnutie Hizballáh a zaručí bezpečnosť terajších spojeneckých milícií Juholibanonskej armády.
Už dlhší čas sa v Izraeli vedú diskusie o tom, aký má význam riskovať životy izraelských vojakov, ktorí sú na juhu Libanonu pomerne ľahkým terčom pre šiitských ozbrojencov. Minulý rok stratil židovský štát v tejto oblasti 39 svojich vojakov. Libanon a jeho spojenca Sýriu, ktorí neustále vyzdvihujú, že izraelské vojská musia bezodkladne opustiť libanonské územie, však ústretový krok Izraela akosi zaskočil. Libanonský premiér Rafík Harírí sa v stredu vyslovil, že jednostranná dohoda s Izraelom v tejto veci by bola "katastrofou", a ak má vzniknúť nejaká bezpečnostná spolupráca so židovským štátom - musí sa to stať na základe komplexného riešenia situácie na Blízkom východe mierovými dohodami ako s Libanonom, tak aj so Sýriou.
Bejrút sa zdráha vziať na seba zodpovednosť za severnú hranicu Izraela v obavách, že v súčasnej napätej situácii by akékoľvek prejavy nepriateľstva na spoločných hraniciach židovský štát oplatil postihom proti celej krajine, kým teraz za svojho nepriateľa považuje len Hizballáh. V mierovej dohode s Izraelom by Libanon chcel riešiť okrem iného aj odchod 350 000 palestínskych utečencov a navyše neodváži sa podniknúť nič bez súhlasu Sýrie, ktorá má v Libanone 35 000 svojich vojakov a vďaka nim vyvíja značný vplyv na politiku krajiny. Je teda dosť pravdepodobné, že izraelskí predstavitelia budú musieť hľadať kľúč k riešeniu problému v Damasku, ktorého šance získať späť Golanské výšiny okupované Izraelom zo strategických príčin od roku 1967 by sa zmiznutím hrozby povstaleckých útokov na severných hraniciach židovského štátu značne obmedzili.
Generálny tajomník OSN Kofi Annan počas cesty na Blízkom východe, ktorú skončil včera, rokoval o tejto izraelskej iniciatíve so všetkými jej aktérmi. V Izraeli však musel referovať skeptický postoj ako Libanonu, tak aj Sýrie a ku kritike sa pridala aj Liga arabských štátov (LAŠ). Arabské krajiny reagovali na ponuku odmietnutím a s odvolaním sa na rezolúciu č. 425 žiadali ničím nepodmienený odsun. K Izraelom požadovaným bezpečnostným zárukám sa predstavitelia Sýrie i Libanonu odmietli vyjadriť - za tie sa totiž na Blízkom východe i podľa zásad dohôd z Oslo platí "územím".
