Americká ministerka zahraničných vecí Madeleine Albrightová v stredu už po druhýkrát v tomto mesiaci navštívila Vatikán. Podľa diplomatických zdrojov s jeho predstaviteľmi hovorila aj o prípadnej ďalšej pápežovej intervencii za prepustenie kubánskych politických väzňov. Je to už druhá Albrightovej návšteva vo Vatikáne v tomto mesiaci (pred dvoma týždňami sa stretla aj s Jánom Pavlom II.). Vo Vatikáne by mal byť dnes prijatý aj kubánsky minister zahraničných vecí Roberto Robaina, ktorý tento týždeň navštívil orgány OSN v Ženeve a zastavil sa aj v Moskve.
Biely dom oznámil už v závere uplynulého týždňa, že uvažuje o skorom odvolaní dva roky trvajúceho embarga na pravidelné letecké spojenie medzi USA a Havanou. Kubánski emigranti by mali mať navyše možnosť posielať opäť svojim rodinným príslušníkom finančnú hotovosť vo výške 100 dolárov mesačne a americká vláda plánuje zjednodušiť aj posielanie humanitárnej pomoci na ostrov, ktorý trpí nedostatkom liekov a potravín. Albrightová sa pritom nechala počuť, že "nesmieme dovoliť Castrovi, aby profitoval z prípadného uvoľnenia embarga". Jej záujem o spoluprácu s Vatikánom je preto pochopiteľný: opozičné kresťanské cirkvi sú totiž najväčšími organizátormi zásielok humanitnej pomoci na Kubu a uvoľnením embarga sa ešte viac posilní ich pozícia, ktorá má po januárovej návšteve pápeža už aj tak vysoký kredit. Albrightová pritom dodala, že "kubánsky ľud sa už dnes díva za horizont Castrovej éry a my (USA) musíme urobiť to isté". Fidel Castro prijal správy z Washingtonu s miernym optimizmom. Kubu totiž v týchto dňoch nepriamo zasiahla aj ázijská hospodárska kríza, ktorá mala vplyv na zníženie odbytu hlavného kubánskeho vývozného artiklu - cukru. Minister zahraničných vecí Roberto Robaina bol naopak omnoho prezieravejší a prijal rozhodnutie Washingtonu s veľkými výhradami, uvedomujúc si, že nová liberalizácia amerického postoja podkope autoritu kubánskeho režimu.
A ako sa stavajú k liberalizácii vzťahov s Kubou samotní Američania? Väčšina z nich (64 percent) ho prijíma záporne, pričom však takmer rovnaké percento (58 percent) uvádza, že problematiku Kuby vôbec nesleduje. Vo všeobecnosti sa očakávalo, že USA zmiernia svoj postoj voči Havane už pred dvoma rokmi, pri príležitosti znovuzvolenia Billa Clintona. Prezident mal v tom čase úplne voľné ruky a nemusel už kalkulovať s hlasmi vplyvnej kubánskej lobby. Sám Clinton je však s touto lobby v priamom príbuzenskom vzťahu (manželka Clintonovho brata) a rozhodujúce slovo bude mať aj v tomto prípade konzervatívna republikánska väčšina v Senáte. Na jednej strane je pritom zrejmé, že Kuba už dnes pre Spojené štáty naozaj nepredstavuje žiadne nebezpečenstvo, na druhej strane však Amerika nechce náhlym uvoľnením vzťahov stratiť vlastnú tvár. Podstatu problému asi naozaj najlepšie vystihla Madeleine Albrightová, ktorá sa snaží hľadať taký spôsob uvoľnenia embarga, z ktorého by v konečnom dôsledku nemohol profitovať Fidel Castro.
