9. 1. 1997 - oficiálne sa začal zber podpisov pod petíciu, požadujúcu vyhlásenie referenda o priamej voľbe hlavy štátu.

4. 3. 1997 - petičný výbor odovzdal prezidentovi hárky s 521 580 podpismi s požiadavkou o vyhlásenie referenda za priamu voľbu hlavy štátu

12. 3. 1997 - parlament neschválil návrh ústavného zákona o priamej voľbe hlavy štátu

13. 3. 1997 - prezident M. Kováč v zmysle čl. 95 Ústavy SR rozhodol o vyhlásení referenda so štyrmi otázkami. Tri sa týkali NATO a rozhodol o nich parlament, o štvrtej otázke - Súhlasíte, aby prezidenta SR volili občania SR podľa priloženého návrhu ústavného zákona priamo? - rozhodli občania petíciou, na ktorej bolo 495 241 platných podpisov. Súčasťou rozhodnutia prezidenta bola aj príloha k štvrtej otázke, ktorú tvoril text návrhu ústavného zákona

15. 3. 1997 - rozhodnutie prezidenta o vyhlásení referenda bolo publikované v Zbierke zákonov, čím sa stalo všeobecne známym

24. 4. 1997 - vláda SR podala podnet na Ústavný súd SR (ÚS SR), v ktorom žiadala vydať rozhodnutie, že referendom nemožno meniť ústavu

7. 5. 1997 - skupina 35 koaličných poslancov požiadala ÚS SR, aby rozhodol o tom, že ústava neumožňuje prezidentovi vyhlásiť referendum o zmene ústavy

13. 5. 1997 - ÚS SR odmietol podanie vlády, v ktorom žiadala, aby vyhlásil, že referendom nie je možné meniť ústavu z dôvodu jej nekompetentnosti. Povinnosti, ktoré vyplývajú z otázok referenda, má prezident, ministerstvo vnútra, ktoré referendum zabezpečuje a ÚKR, ale nie vláda, konštatoval súd

21. 5. 1997 - ÚS SR podal výklad ústavných článkov o referende - ústava neobsahuje zákaz, aby predmetom referenda bola otázka o zmene ústavy alebo jej časti. V druhom bode rozhodnutia súd uviedol, že príloha rozhodnutia prezidenta o vyhlásení referenda odporuje zákonu o spôsobe vykonania referenda. V rovnaký deň minister vnútra G. Krajči odmietol rešpektovať rozhodnutie ÚKR a prikázal vytlačiť a distribuovať hlasovacie lístky iba s tromi otázkami, týkajúcimi sa NATO

23. a 24. 5. 1997 - podľa rozhodnutia prezidenta SR uverejneného v Zbierke zákonov sa malo konať referendum so štyrmi otázkami. Vo volebných miestnostiach však boli voličom k dispozícii iba lístky s tromi otázkami

26. 5. 1997 - ÚKR rozhodla, že referendum bolo zmarené a zároveň podala trestné oznámenie na ministra vnútra G. Krajčiho pre podozrenie zo spáchania trestného činu marenia prípravy a priebehu referenda

6. 2. 1998 - ÚS SR rozhodol, že Ministerstvo vnútra SR porušilo ústavné práva I. Šimka a Š. Hrčku, ktorým bolo znemožnené zúčastniť sa na platne vyhlásenom referende

13. 2. 1998 - I. Šimko požiadal prezidenta, aby vyhlásil nový termín na vykonanie referenda. Jeho žiadosť podporili Slovenská demokratická koalícia (SDK) a Maďarská koalícia. Neskôr podal rovnakú žiadosť aj petičný výbor za priamu voľbu prezidenta

20. 2. 1998 - prezident M. Kováč rozhodol o vyhlásení času, v ktorom sa vykoná referendum. Termín jeho uskutočnenia určil na 19. apríla tohto roka

23. 2. 1998 - predstavitelia vládnej koalície HZDS, SNS a ZRS oznámili, že vláda zrejme zruší opakovanie referenda

27. 2. 1998 - SDK oznámila, že zorganizuje petičnú akciu za vypísanie referenda s dvoma otázkami. Prvá sa mala týkať priamej voľby hlavy štátu a druhá presunu tých kompetencií prezidenta, ktoré počas neobsadenia tohto postu neprechádzajú ani na vládu, ani na premiéra, do kompetencie predsedu NR SR

3. 3. 1998 - vláda zrušila rozhodnutie prezidenta Kováča o vyhlásení času, v ktorom sa vykoná referendum

18. 3. 1998 - SDK v spolupráci s Maďarskou koalíciou pripravila petičnú akciu určenú parlamentu s tromi požiadavkami - nemeniť súčasný volebný zákon, prijať zákony o priamej voľbe hlavy štátu a prechode kompetencie odvolávať a menovať vládu na predsedu parlamentu

25. 3. 1998 - oficiálne sa začala petičná akcia

Autor: jo