bolo vidieť, ako si hlavu štátu nesmierne váži. Hovoril o tom, že prezident je pre štát symbolom, je tým, čím je kráľovná pre Anglicko. Kde vstúpi, tam akoby vstúpil s ním aj kúsok zeme, ktorú reprezentuje. Práve preto je veľmi dôležité zvoliť na túto vysokú funkciu správnu osobu. Prezident by mal byť predovšetkým nadstranícky, veď je prezidentom každého občana akejkoľvek straníckej príslušnosti, s nezaťaženou minulosťou. Musí mať dostatočný rozhľad, musí vedieť komunikovať, jedným slovom, musí to byť človek na úrovni. Po vypočutí týchto slov som s ťažkým srdcom vkĺzla do našej reality. O "kvalitách", horúceho kandidáta na post hlavy štátu netreba žiadneho súdneho človeka presviedčať. A na to, čo bude so štátom, ktorý bude reprezentovať, nechcem ani pomyslieť. Jedno je však isté. Ak sa do sveta dostane správa o zvolení V. M. za prezidenta, bude to jasná správa o konci demokracie na Slovensku.
PATRÍCIA TÓTHOVÁ, Šamorín
# Po prevzatí prezidentských právomocí a určitých kompetencií by malo byť všetkým občanom SR jasné, že premiér Mečiar v žiadnom prípade nemieni a nechce sa deliť o moc s nikým. Jeho jediným krédom je uchopiť všetku moc do svojich rúk prostredníctvom svojich verných poskokov, ktorí okradli našu spoločnosť a našich pospolitých občanov.
Vážení spoluobčania, tu už nie je o čom diskutovať a myslieť si, že Mečiar mieni budovať demokratickú spoločnosť. Je to najväčší diktátor všetkých čias, ktorému sa nevyrovnajú Hitler, Stalin, Pinochet ani iní. Čo urobil hneď po prevzatí prezidentských kompetencií, že amnestoval teroristov, amnestoval Krajčiho za manipuláciu referenda, nemá obdoby ani v totalitných štátoch a nieto ešte v štáte, ktorý sa dal na cestu budovania demokracie. Tu už nepomôže nič iné, len a len protestné akcie proti terajšej arogantnej moci na čele s Mečiarom. Lebo Mečiar sa nebojí Washingtonu, EP, bojí sa jedine davu ľudí. Vážení predstavitelia opozičných politických subjektov, vážení spoluobčania a všetci ľudia, ktorí túžite žiť v spravodlivej spoločnosti, poďme protestovať za lepší život nás všetkých.
ĽUDOVÍT FRANKO,
# Pred oslavami 50. výročia nastolenia diktatúry premiér demokratického štátu na tajnom rokovaní vystúpi s prejavom, informujúcim o myšlienke nastolenia iného zriadenia. Stupňuje sa boj o obsadenie prezidentského stolca, ministri z postov utekajú, štátna správa sa totálne spolitizovala, robia sa manévre s volebným zákonom. V zákulisí sa rozdáva posledný majetok štátu. Prezident sa pripravuje na dôstojný odchod z funkcie. Neverím, že takéto označenie premiér psychicky znesie. Právnici sa pretekajú vo výmysloch, ako zastaviť referendum o priamej voľbe prezidenta. Obdobie do volieb bude plné prekvapení, ktoré budú mať jediný cieľ: nastolenie zmeny zriadenia. Mali pravdu tí z NEW AGE: najprv treba zbohatnúť, potom sa politická moc ľahšie udrží. Nejasná správa o konci demokracie z Martina zaznela veľmi jasne. Nikto nemôže poprieť prezidentovi, že bol prvým demokraticky zvoleným prezidentom, ktorý nezradil ideál vyššieho princípu, lebo bol prezidentom všetkých občanov. Mnohí novinári, sudcovia a politici prakticky dokázali, na čej strane je pravda. V období politickej totality za udržanie slobody treba bojovať. Viem, kto robí zlé meno Slovensku, kto ho izoluje, kto spôsobuje permanentné krízy spoločnosti, kto spoločnosť rozdeľuje. Obdobie totality navonok bolo odsúdené, prakticky sa však rozvíja ďalej i s protagonistami. Päťdesiat rokov hádam stačilo.
JOZEF HOZLÁR, Nové Zámky
