Prvý človek na svete, ktorý "si vyrazil na výlet do vesmíru", usmievavý ruský bohatier Jurij Gagarin, sa trvalo zapísal do dejín druhej polovice 20. storočia. Vo svojej vesmírnej lodi prekonal v apríli 1961 zemskú príťažlivosť a videl modrú planétu z obežnej dráhy. O sedem rokov neskôr - zajtra to bude presne 30 rokov - však zahynul vo svojich 34 rokoch pri cvičnom lete pri Moskve. Príčiny pádu lietadla neboli nikdy spoľahlivo objasnené, najodvážnejšie špekulácie dokonca hovorili aj o únose mimozemšťanmi. Odborníci sa však prikláňajú k názoru, že prvotnou príčinou bola zlá organizácia na letisku.
Lietadlo MiG-15 s Gagarinom a inštruktorom V. Serioginom odštartovalo 27. marca 1968 o 10.19 h z letiska Čkalovskoje pri Hviezdnom mestečku neďaleko Moskvy. Po 12 minútach oznámil Gagarin, že sa pre zhoršené počasie vracajú. Posledné hlásenie z lietadla bolo na riadiacej veži počuť o 10.30 h a po ďalšej minúte sa MiG-15 zrútil pri obci Novosiolovo. Gagarin i Seriogin boli na mieste mŕtvi.
"Živnou pôdou" pre najrôznejšie fabulácie o príčinách katastrofy je hlavne to, že štátna vyšetrovacia komisia vtedy nedospela k žiadnemu záveru. Veľa odborníkov teraz tvrdí, že tak urobila úmyselne a z ideologických a rezortných dôvodov sa vyhla skutočným príčinám katastrofy.
K teóriám objasňujúcim pád stroja tak patrí napríklad aj obviňovanie Gagarina z priveľkej lásky k alkoholu. Tá však zlyhala po zverejnení lekárskej prehliadky pred štartom i analýzy krvi po páde.
Ako vyzerá najpravdepodobnejšia verzia katastrofy? Ako uvádza Tomáš Přibyl v knihe Červené hviezdy vo vesmíre, koncom 70. rokov sa podarilo pomerne presne zrekonštruovať priebeh letu. Pätnásť rokov starý stroj, ktorý mal za sebou dve generálne opravy, mal zle nakalibrovaný palubný výškomer. Obaja piloti navyše dostali chybný údaj o spodnej hladine oblačnosti (500 namiesto 900 metrov). Gagarinov stroj sa vraj počas letu dostal krídlom do prúdu vzduchu zvíreného ďalším lietadlom. Vír "vyhodil" Gagarinovo lietadlo do vývrtky a piloti - po tom, čo zistili, že majú dostatočnú výšku - prešli do strmhlavého letu dolu s tým, že vývrtku bezpečne vyberú. Pre zlé nastavenie výškomeru sa však zo spodnej hladiny oblačnosti vynorili oveľa nižšie, ako očakávali. Na úspešné dokončenie manévru im údajne chýbali dve sekundy zodpovedajúce 250 až 300 metrom.
Táto hrubá organizačná chyba, rovnako ako prítomnosť druhého lietadla, sa však v úradnej správe komisie nevyskytuje, aj napriek tomu, že ju potvrdilo veľa kozmonautov. Komisia sa vyhla verzii o ďalšom lietadle vraj preto, že by to ukázalo, ako sa pod moskovským nebom hrubo porušujú pravidlá bezpečnosti.
