Bezprostredným podnetom na napísanie môjho listu bol februárový prieskum verejnej mienky agentúry MVK, uverejnený vo Vašom denníku. Aj keď iste takéto prieskumy je potrebné brať s rezervou, doslova s hrôzou som si prečítal, že preferencie HZDS stúpli oproti novembru 1997 o 2,7 %. A preto, aj keď nie som zvyknutý prezentovať svoje názory takouto formou, rozhodol som sa Vám napísať, pretože si myslím, že v tejto situácii je aj takáto reakcia lepšia ako žiadna. Už iste väčšina ľudí prišla na to, že najväčším problémom Slovenska nie je pán Mečiar či dokonca HZDS, ale ľudia-voliči, ktorí mu veria a podporujú ho. Keďže mám vo svojom okolí niekoľko takýchto ľudí denne si kladiem otázky: Prečo títo ľudia viac veria niekomu inému ako vlastným očiam? Prečo ich nevedia presvedčiť argumenty hádam jasnejšie ako facka? Možno ich nikto nikdy neučil byť zodpovednými za svoju budúcnosť a preto potrebujú mať pred sebou vodcu, možno vidia za sebou pobabraný život v socializme, za ktorý sú sami zodpovední a ženie ich dopredu (či skôr dozadu) akási nenávisť alebo pomsta. Ťažko povedať. Otázky pre sociológa či skôr psychológa. Mne však z toho vyplýva nasledujúci záver: racionálnymi argumentami sa títo ľudia presvedčiť nedajú a myslím si, že je dosť naivné domnievať sa, že niekedy sa budú dať presvedčiť. Keď im však už nezáleží na tom, že budú žiť v krajine, v ktorej vládnu zločinci, treba im ukázať, že ich deti v takejto krajine nebudú môcť žiť. Že vo chvíli, keď budú do urny hádzať lístok, rozhodujú predovšetkým o budúcnosti svojich detí.
Autor: Ing. PAVEL ZACHAR, Banská Bystrica
