Od prvých dní prenasledovania Židov na Slovensku trpeli najviac Židia prešovskí. Bol to práve Prešov, kde na podnet vtedajšieho župana A. Dudáša museli Židia už na jar 1941 nosiť potupné označenie - najprv modrú a potom žltú pásku na ľavom rukáve na ramene. Na rozdiel od neskôr zavedenej žltej hviezdy (1. 1. 1942) museli v Prešove označenie nosiť aj konvertiti a deti predškolského veku. Prvenstvo patrí Prešovu aj v deportáciách. Práve odtiaľ smeroval už 23. marca transport do zberného tábora v Spišskej Sobote, dnes časti Popradu, ktorý o dva dni nato opustil republiku do Osvienčimu. Tvorila ho tisícka dievčat a mladých žien. "Mladý vek deportovaných ako i zámerne rozširovaná správa o ich nasadení v továrni vo Svite mali uspokojiť ostatných Židov v meste a presvedčiť ich, že účelom deportácií je v skutočnosti ich využitie na prácu pre nemecký zbrojný priemysel," tvrdí prešovský historik Peter Kónya, ktorý spolu s pamätníkom holokaustu a súčasným predsedom Židovskej náboženskej obce v Prešove Deziderom Landom v roku 1995 vydal Stručné dejiny Židov. Publikácia sa pripravovala veľmi ťažko, lebo v archívoch zostalo len málo autentických dokumentov. Aj preto bolo pre neho nevyhnutné stráviť hodiny v archívoch - prešovskom a budapeštianskom. Práve on potvrdzuje, že holokaust postihol Prešov obzvlášť kruto. "Aj druhý transport z územia Slovenska, tentoraz zložený z tisícky mladých slobodných mužov, vypravený 2. apríla 1942 do koncentračného tábora v Žiline a odtiaľ do Lublina a Treblinky, tvorili Prešovčania. "Od apríla už potom nasledovali deportácie bez ohľadu na vek a vyvrcholili v tzv. rodinných transportoch 13., 14. a 23. mája deportáciami viac ako troch tisícok obyvateľov Prešova a okolia. Posledný transport zložený z osôb disponujúcich rozličnými výnimkami bol z Prešova vypravený v októbri 1942. Dnes sú prešovskí Židia podľa našich informácií ešte stále jediní, ktorým sa podarilo celú tú hrôzu aj zaznamenať v podobe dejín svojej komunity.

Autor: kam