čo je v súlade so stavom slovenskej ekonomiky. "Pokles dynamiky HDP bude s najväčšou pravdepodobnosťou pokračovať aj v tomto roku," zhodli sa viacerí nezávislí ekonómovia. Štatistický úrad SR v stredu zverejnil informáciu, že v roku 1997 sa v SR podľa predbežného odhadu vytvoril HDP v bežných cenách v objeme 653,9 mld Sk. V stálych cenách to predstavuje rast o 6,5 %. V roku 1996 pritom dosiahol rast HDP v stálych cenách úroveň 6,9 %. Prezident Centra pre hospodársky rozvoj Eugen Jurzyca v rozhovore pre SITA zdôraznil, že pre udržanie rastu je dôležité, aby nebol stimulovaný iba niektorými dočasnými činiteľmi. V tomto prípade je totiž pravdepodobné, že po období rastu dôjde v ekonomike k stagnácii.
Z tejto súvislosti pripomenul, že hospodársky rast SR sa v minulom roku uskutočňoval v spojení s výrazným rastom zahraničnej zadlženosti krajiny, predovšetkým jej podnikateľského sektora. Zhoršenie prístupu k zahraničným úverom tak môže v blízkej dobe negatívne ovplyvniť ekonomický rast v SR. "Okrem toho je tu celý rad opatrení, ktoré vláda odkladá a ktoré v prípade ich realizácie budú nepriaznivo pôsobiť na ekonomický rast. Ide napríklad o zvýšenie niektorých štátom regulovaných cien, predovšetkým energie," povedal E. Jurzyca. Nevyhnutným sa podľa neho stáva aj spriechodnenie systému bankrotov pomocou zákona o konkurze a vyrovnaní.
Ďalším z dlhodobo odkladaných riešení je prechod kurzového režimu na systém voľne plávajúceho kurzu a následná zmena hodnoty koruny. "Pri súčasnom zahraničnom zadlžení to bude dosť veľká rana," skonštatoval E. Jurzyca. Plán prechodu na systém voľne plávajúceho kurzu potvrdil v stredu aj podpredseda vlády SR Sergej Kozlík, ktorý v tejto súvislosti hovoril o "strednodobom horizonte".
Podľa ekonóma Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied Juraja Renčka sa dá spomaľovanie ekonomického rastu hodnotiť vcelku pozitívne, pretože dochádza k zlepšovaniu jeho doteraz nie príliš priaznivej štruktúry. Ide najmä o zníženie dynamiky tvorby hrubého fixného kapitálu na úroveň 14,5 % a zníženie miery rastu miezd. Ako nedostatočný hodnotil J. Renčko rast priemyselnej produkcie, ktorý dosiahol 2,5 %. Optimálny ekonomický vývoj by si pritom vyžadoval zvýšenie priemyselnej výroby spolu s rastom exportu tohto odvetvia. "Vzhľadom na situáciu na finančnom trhu, medzipodnikovú zadlženosť a ostatné problémy s finančnými zdrojmi sa však nedá očakávať, že naše podniky budú schopné dostatočne reagovať na zahraničný dopyt, a preto k žiadnej zásadnej zmene v slovenskom priemysle tomto roku zrejme nedôjde," povedal J. Renč ko. "V uzavretej ekonomike možno riešenie problémov odďaľovať rôznymi administratívnymi opatreniami. Keď sa však táto ekonomika otvorí v priebehu niekoľkých mesiacov, treba všetky nahromadené problémy vyriešiť," skonštatoval Jurzyca. Práve v takejto situácii sa podľa neho nachádza Slovensko v tomto roku.