ch obetí smrteľných úrazov, ktoré sa stali doteraz v rôznych častiach Tatier, nebol ani jeden extrémny lyžiar, prípadne horolezec, ktorý by sa zranil pri extrémnom zjazde na lyžiach. Myslím si, že extrémni lyžiari odišli z krásne upravených tratí a stredísk práve za jedinečnou, prostou a jednoznačnou krásou prírody. My si musíme každý výškový meter oddrieť s potom, ale pot je vždy odmenený neoceniteľnou radosťou a citovým putom, ktoré sa vytvorí medzi horou a niektorými z nás. Kto je účastný tejto väzby, ten spoznal skutočné hodnoty života a nachádza v tomto pote seba samého ako tvora, ktorý vie, že súčasný materiálny svet mu ponúka iba falošné a nič neznamenajúce hodnoty. Už samotný výraz "extrémny lyžiar" hovorí o tom, že ide o lyžiara, ktorý lyžuje v extrémnych podmienkach, v lavinóznych častiach pohorí, v žľaboch a kuloároch s viac ako 35-percentným stúpaním a v zlých poveternostných podmienkach. Každý dobrý horolezec si však uvedomuje, že sa často pohybuje na hrane medzi životom a smrťou. Vždy však záleží na samotnej osobnosti človeka a jeho inštinkte, kedy sa rozhodne vstúpiť na spomínanú samotnú hranu. To je hlavná podstata, ako prežiť i v týchto podmienkach, a tak i naďalej ostávať v tesnom až bytostnom spojení s milovanou prírodou.

Autor: MILAN MATEJKA, Trenčín