BRATISLAVA (SME - mb) - O góloch, aké v bratislavskom derby na Pasienkoch strelili slovanisti Pecko s Medveďom, sa v našich zemepisných šírkach zvykne hovoriť ako o exportných. Bez akejkoľvek obavy by sa obidva "uživili" aj v renomovanejších futbalových súťažiach, než akou je slovenská Superliga. V Nemecku, Anglicku, Španielsku, Taliansku, ale aj inde, kde futbalu nepovedia inak ako hra hier, by podobné gólové momenty pár dní "drali" obrazovky najsledovanejších televíznych staníc. Obidva úspešné zásahy boli pritom výsledkom krásnej jednoduchosti. Peckov nezadržateľný prienik s loptou takmer od stredovej čiary a po šikovnej narážačke nádherný lob cez Hýlla, jedného z našich najnižších brankárov, bol vlastne Lacovou individuálnou akciou, akých ťahá popri čiare v zápase niekoľko. S jediným rozdielom - na svojej pravej strane využíva, pochopiteľne, pravú nohu, zatiaľ čo "padajúci list" poslal do siete Interu pre neho netypicky - ľavačkou, čo ešte viac umocňuje výsledný efekt. Techniku i ekrazit či takú potrebnú vzájomnú symbiózu predviedli obe nohy útočníka Medveďa pred lahôdkovým tretím gólom Slovana. Najskôr ľavá posunula loptu pätičkou na pravú a z nej vytryskol nechytateľný volej. Málokedy idú naši strelci do súbojov v šestnástke tak dôsledne, razantne a s cieľom riešiť vzniknutú situáciu chladnokrvne, na úkor zbytočného špekulovania a hľadania vhodnejšie postaveného spoluhráča (tento atribút nakoniec spĺňala aj presná strela Czinegeho). Veď ak by bol Medveď, tak ako je tomu u nás zvykom, loptu "zasekol", bolo by s najväčšou pravdepodobnosťou po šanci. To isté platí v Peckovom prípade. Odhodlania k pohotovosti a momentu prekvapenia je v našom futbale čoraz menej. Aké to môže byť pre súpera nevyspytateľné a zároveň aj nebezpečné, o tom sa v nedeľu podvečer názorne presvedčili interisti. Dve rýchle kontry s dvoma rýchlymi myšlienkami. Gólovými. Z toho slovenské futbalové oči bolieť nemôžu...

Autor: SME-mb