futbalovej identity svojich "andelov". Tréner Dušan Galis tiež mnohé nechápal, hlavnú príčinu hľadal v neplnení taktického plánu. Pohrával sa tiež s dilemou, či hráči sú, alebo nie sú schopní splniť jeho zámery. Za predpokladu, že chcú... Ponúkol aj vysvetlenie, že dnešných trnavských futbalistov negatívne zmenil nárast popularity či reprezentačný štatút. "Pred troma rokmi, keď boli neznámi, hrali lepšie. Teraz im dali lekciu neznámi z Trenčína." Triezve trávenie akcelerácie kariéry je v športe odvekým problémom. Ale, v sobotňajšej zostave Spartaka bolo predsa sedem (!) mien, ktoré nemajú za sebou tento "degeneračný" vývin, veď ešte pred rokom v Trnave nehrali: Susko, Tittel, Hadviger (možno párminútová výnimka), Talda, Horký, Gomes, Luhový... Najlepšie slovenské obecenstvo už dlhšie pitvá otázku, či stratu hernej tváre nemá na svedomí odklon od Peczeho ofenzívneho pressingu, či Galis nešije štýl (roduverným Trnavčanom bohorovne nevonia ako slovanistický), ktorý trnavským typom jednoducho nesedí, či kolízia medzi charakterom hráčskeho potenciálu a predstavami trénera(ov) neoberá mužstvo o pohodu a sebavedomie. D. Galis v sobotu poprel, žeby jeho zverenci zaostávali v dynamickej technike, s výnimkou Karhana sa nepúšťal do konkrétnejšej kritiky. Prirodzene, pred strategicky dôležitým zápasom na pôde 1. FC nechcel rozbabrať kolektív. Trnavčanom pôjde v nedeľu v Košiciach naozaj o veľa. Nelichotivý jarný vývoj Spartaka vykrútil v povetrí ďalší otáznik, či by nebol rozumnejší kompromis. Či by na bývalého trénera Peczeho nemali vybehnúť podľa svojho osvedčeného receptu, jednoducho, razantne so zdravo krvavými očami. Lenže dnešný Spartak už naozaj nie je ten, čo pred tromi rokmi.