a na kreslo prezidenta Jeľcina vo voľbách v roku 2000. Jeho politická budúcnosť je však dnes neistá.
Ako premiér viedol stály boj za udržanie trhovej reformy a získal si povesť spoľahlivého, ak nie radikálneho garanta reforiem. Hlavnou zložkou jeho úspechu bola jeho lojálnosť voči Jeľcinovi. Hovorilo sa však aj o tom, že si dovolil vytvárať dojem, že sa chce stať prezidentom - najmä keď na jeden deň prevzal moc počas Jeľcinovej operácie srdca v roku 1996. Premiérom sa stal v decembri 1992 - necelý rok po začatí reforiem radikálnejším Jegorom Gajdarom. Zatiaľ čo ministri sa rýchlo striedali, muž, ktorý začal svoju kariéru ako inštalatér, prečkal sériu kríz. Súčasťou jeho úspechu je imidž "mužika", ktorý si vo voľnom čase rád zahrá na akordeóne. Dokázal si získať i rešpekt opozičných komunistov, zatiaľ čo radikálni reformátori vo vláde čelili ostrým osobným útokom zo strany parlamentu. "Černomyrdin sa ukázal byť presne takým, ako som očakával - solídnym a spoľahlivým. Neopustil ma v žiadnej kritickej alebo tvrdej situácii," napísal Jeľcin vo svojej autobiografii v roku 1994.
Dočasný premiér je priateľom Nemcova
Sergej Kirijenko, odvčera vicepremiér a dočasný premiér Ruskej federácie, od novembra 1997 pracoval ako minister energetiky. Narodil sa v roku 1962 v gruzínskom Suchumi, absolvoval Inštitút železničného staviteľstva a niekoľko rokov bol tajomníkom Komsomolu v Gorkého lodenici v meste Krasnoje Sormovo. Potom sa stal prezidentom obchodnej banky Garantija v Nižnom Novgorode a v rokoch 1996 - 97 prezidentom akciovej spoločnosti Norsi-oil. Je blízkym priateľom vicepremiéra Borisa Nemcova, bývalého gubernátora v Nižnom Novgorode.
