VIEDEŇ, BRATISLAVA (APA - LUBO FUZAK) - Ak je sloboda tlače považovaná za najdôležitejší znak demokracie, potom je Slovensko slobodnou a demokratickou krajinou. Aspoň na prvý pohľad. Médiá síce sú slobodné, zaobchádzanie politikov s nimi však necháva niektoré želania nesplnené. Vláda a opozícia sa zaslúžili o rozdelenie slovenského mediálneho spoločenstva. Veľký počet žurnalistov nesúhlasí a kriticky odmieta chápanie politiky a demokracie premiérom Vladimírom Mečiarom. Médiá sú jedinou oblasťou, v ktorej Mečiar pri presadzovaní svojich cieľov predbežne stroskotal.
O to prísnejšie je organizované Mečiarovo mediálne zázemie. Hlavnými dvoma piliermi vládnej politiky sú verejnoprávna Slovenská televízia (STV) a denník Slovenská republika. Istý prominentný novinár z Bratislavy nedávno vo Viedni povedal, že STV je horšia ako za čias komunistického režimu a jej spravodajstvo je "čistým vymývaním mozgov". Bratislavská televízia si zachovala šarm vysielača komunistickej strany 50. rokov aj pre roky deväťdesiate. Aj denník Slovenská republika pestuje žurnalistický štýl z komunistických čias s nacionálno-patriotickým náterom. Obľúbený karikaturista komunistickej nomenklatúry sa dnes rovnako ako včera vysmieva z politických odporcov. Jeho niekdajšie obľúbené motívy ako pápež alebo americký prezident vystriedali slovenská opozícia, ČR a Maďarsko. Najnovším príkladom servilného žurnalizmu je napríklad spravodajstvo oboch týchto médií o Európskej konferencii v Londýne. Štátne médiá sa nedali pomýliť kritikou Európskej únie (EÚ) a londýnsku návštevu Mečiara oslavovali ako úspech. "Vladimír Mečiar, ktorý od roku 1993 ako prvý ministerský predseda nezávislého Slovenska navštívil Downing Street, nielenže prekročil prvýkrát prah rezidencie britského premiéra," odznelo v hlavnej spravodajskej relácii televízie. "Úderom 14. hodiny potriasol ruku kráľovnej. Slovensko je prezentované a jednoznačne sa naň spolieha," oslavovala STV otca štátu. Ani jedno z oboch vládnych médií sa ani slovom nezmienilo o kritike britského premiéra Tonyho Blaira na adresu Mečiara dva dni pred konferenciou.
Ani po formálnej stránke vládne médiá po 40 rokoch línie verného spravodajstva nepripravili svojim divákom a čitateľom žiadny kultúrny šok. V spravodajstve sa dlhé minúty čítajú rôzne vyhlásenia, zahraničnopolitické správy sú bez originálneho zvuku čítané telefonicky a obrazovka k tomu už roky ponúka rovnaké ilustračné zábery. Ani reč sa v štýle nelíši od minulých čias - vnútorní a vonkajší nepriatelia sú rýchlo vyrobení a obdarení početnými prívlastkami.
Za frašku sú považované aj politické talk-shows. V programe Ako ďalej, pán predseda vlády? na vľúdne otázky novinára STV premiér odpovedá dlhé minúty, za ktoré mu je zdvorilo poďakované: "Ďakujem, pán premiér, že ste nám to vysvetlili." Je nemysliteľné, aby bol konfrontovaný s tvrdými protiotázkami.
