Podľa skúseností a dlhoročného pozorovania MUDr. Xaviera Crementa označenie ,kokot` nie je nadávka, ale diagnóza. Navyše diagnóza veľmi demokratická, lebo si nevyberá bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo postavenie. (Čitateľ mi dúfam, odpustí, ale už sa s týmto slovom v tejto podobe v mojom texte nestretne.) Než sa však do čítania recenzie a (možno) aj knihy pustíte, chcem vás spolu s autorom upozorniť na niečo dôležité: "Je možné, že si pri čítaní uvedomíte, že ste k. bez toho, aby ste to predtým vedeli. Neznamená to, že ste skazený, naničhodný človek alebo že ste nejakým spôsobom postihnutý. Znamená to iba toľko, že ste k. Len čo si to uvedomíte, otvára sa pred vami cesta k vyliečeniu."

Záber autora je nezvyčajne dôsledný, všíma si nielen jednotlivé kategórie (sériový, nebeský, byrokratický) a prostredia (biznis, administratívu, cirkvi, médiá), ponúka však aj cestu k vyliečeniu, kde je začiatkom poznanie o sebe samom. Zrejme sa však nedá ubrániť podozreniu, že recenzovaná kniha je spočiatku viac a neskôr menej vydareným podfukom voči čitateľom. Toto podozrenie potvrdzuje nielen viacero kvázivtipných hier s menami, kde meno autora knihy, t.j. X. Crement, nie je žiadnou výnimkou, ale aj kombinácia serióznych postrehov a neserióznych východísk. Text, pôvodne vnímaný ako vtipná analýza prejavov mnohých autorových spoluobčanov, t.j. Američanov, a žiaľ, musím konštatovať, že napriek úspešne zavŕšenému tisícročnému boju o samostatnosť sa tejto epidémii nevyhli ani mnohí naši spoluobčania bez rozdielu veku, pohlavia... a veď to poznáte, akoby ste nikdy nepozerali televíziu a jej pravidelné relácie, ak si teda pozornejšie všimneme hru s čitateľom, musíme poznamenať, že X. Crement si z čitateľa robí prču. Viac či menej zábavnú, viac či menej obohacujúcu jeho poznanie, viac či menej inšpirujúcu. Zrejme podobne ako X. Crement (autora recenzie nevynímajúc) väčšina z vás vie, že k.-izmus má obrovský akčný rádius - dosiahnuť aj na najvyššie spoločenské a politické priečky nie je pre túto chorobu žiadny problém. Kniha však má - ak účelovo podľahneme riziku, že berieme autora a jeho výron vážne - jednu základnú chybu: rezignuje na poznanie, že pravda o nás a našom okolí je zvyčajne zložitejšia, aby sa dala vystihnúť jedným a jediným, čo ako všeobsiahlym výrazom (pred zrkadlom napríklad). V krajinách, kde len on vie všetko, je podozrenie voči univerzálnym pravdám a liekom bytostnou súčasťou akéhokoľvek intelektu... Nič to nemení na skutočnosti, že podobne ako Biblia, Hlava XXII, Bol som dlho preč či Večne je zelený, aj Crementov opus môže byť pôsobivý najmä pre občanov v postkomunistických krajinách a mali by ho čítať najmä prvovoliči, nevoliči, nerozhodnutí voliči, voliči rozhodnutí už niekoľko rokov, voliči rozhodnutí zarážajúcim spôsobom už niekoľko rokov, na Úrade vlády i v parlamente.