ahnuteľnosť ich územia. Projekt nazvaný Strategická obranná iniciatíva (Strategic Defence Iniciative - SDI) vstúpil do širšieho povedomia verejnosti pod názvom Hviezdne vojny.

Podľa názorov niektorých odborníkov chcel Reagan finančne vyčerpať rúcajúce sa sovietske hospodárstvo a prispieť ku koncu studenej vojny. Už 8. marca 1983 označil americký prezident vo svojom prejave Sovietsky zväz za "ríšu zla" a vyhlásenie SDI bolo ďalším bodom jeho ohláseného ťaženia proti komunizmu. Po tom, ako v priebehu toho istého roka zostrelili Sovieti civilné juhokórejské lietadlo, USA zasiahli vojensky v Grenade a začali rozmiestňovať rakety Pershing II. v západnej Európe. V komunistickej tlači začal Reagan byť označovaný za šialenca podobného Hitlerovi a do Bieleho domu písali v rámci propagandy tisícky sovietskych a východoeurópskych občanov prosby, aby sa USA neusilovali o rozpútanie jadrovej vojny. Do konca roka sa Sovieti poponáhľali s oznámením jednostranného záväzku, že nevyšlú do kozmu žiadne protidružicové zbrane a presadili rokovania o mierovom využití kozmického priestoru v rámci OSN.

Americký plán zo začiatku nenašiel pochopenie ani u európskych spojencov USA. Ich výhrady spočívali v úvahe, že v prípade nezasiahnuteľnosti vlastného územia by mohli byť USA v pokušení začať v Európe obmedzenú jadrovú vojnu. Ďalšou teóriou bolo, že pokiaľ by taký konflikt nastal bez pričinenia Američanov, tí by mohli zostať stranou.

S koncom studenej vojny strácal na aktuálnosti aj hviezdny program a postupne vychádzala na povrch aj jeho pochybná technická uskutočniteľnosť. Napriek obrovskému množstvu vynaložených prostriedkov (približne 32 miliárd USD) nepriniesol podstatnejšie výsledky. Prezident Bush preto v roku 1989 projekt podstatne obmedzil a jeho nástupca Bill Clinton ho v máji 1993 úplne zastavil.