Posledný prieskum volebných preferencií by mal definitívne otvoriť súčasnej opozícii oči. Mala by si konečne prestať robiť ilúzie o občianskej a politickej vyspelosti bežného slovenského voliča. Markantným dôkazom tohto tvrdenia je percentuálny nárast preferencií SOP na úkor SDK.
Pozorný čitateľ musel určite postrehnúť fakt, že lídri SOP sa doteraz zásadne nevyjadrili ani k jednej závažnej politickej kauze, ktorých je v súčasnosti už neúrekom, počnúc Gauliederom a končiac amnestiami. Nepočuť z ich strany žiadne principiálne stanovisko. Neobstojí tvrdenie, že o tom všetkom sa bude hovoriť až po zakladajúcom sneme. Vedúci činitelia SOP sú až príliš silné autority a individuality, ich postoje majú v spoločnosti váhu. Tu skôr ide o čosi iné. Tu ide o taktické vyčkávanie. Ponúka sa hypotetická úvaha: Rudolf Schuster pred časom vyhlásil, že nie je ochotný spolupracovať s Vladimírom Mečiarom, nie však s HZDS. Skúsme zauvažovať, že Vladimír Mečiar bude zvolený v nasledujúcom období za prezidenta. Na uvoľnený post predsedu HZDS nastúpi napríklad jeden šarmantný veľvyslanec. Nová tvár za výdatnej pomoci "verejnoprávnej" STV zapôsobí najmä na nežnejšiu časť voličstva a opozícia môže odísť z volieb "lízajúc labu". No schusterovcom už nebude nič brániť v povolebnej spolupráci s omladeným HZDS s ľudskou tvárou. Veď Vladimír Mečiar predsa bude už na inom poste. Ono to všetko až nápadne pripomína známe príslovie o tom, kde sa dvaja bijú... Ktosi si uvedomuje, že nie je rozumné zamestnávať sa takými banalitami, ako je dodržiavanie ústavnosti, a vyčerpávať sa v prevolebnom boji. Občan chce predsa porozumenie, zmierenie (ale s kým?) atď., atď. Občanovi stačia ničnehovoriace proklamácie, ak ich počuje z populárnych úst. Je rozumnejšie počkať na výsledok volieb a zbytočne si to nerozhádzať s potenciálnym víťazom z tej či onej strany. Slovenský volič je taký, aký je. Nezaujímajú ho volebné programy, nezaujíma sa o skutočné plnenie predvolebných sľubov. Naňho urobí najväčší dojem tvár, osoba. V prípade, že sa s ňou stotožní, je ochotný neskôr odpustiť všetko. Ak chce SDK uspieť, musí sa prispôsobiť naturelu slovenského voliča. To neveľké množstvo intelektuálne založených voličov, ktoré má takpovediac vo vrecku, nie je z hľadiska výsledku volieb rozhodujúce. Pokles preferencií HZDS sa zastavil a je pravdepodobné, že znovu stúpne. V týchto vodách SDK nemá šancu loviť. Rozhodujúce budú hlasy nerozhodnutého a sklamaného voličstva. Pri všetkej úcte k p. Čarnogurskému, Mikloškovi, Langošovi si treba uvedomiť, že váhavý volič k nim cíti až prílišnú animozitu, možno väčšiu ako k Vladimírovi Mečiarovi. Volič chce nové tváre, je unavený z doterajších mocenských zápasov, chce mierne dávkovaný populizmus. Je načase, aby si to protagonisti SDK uvedomili, inak bude zánik rýchlejší ako raketový nástup v minulom roku.
Autor: ĽUDOVÍT VESELSKÝ, Bratislava
