Divadlo GUnaGU, Bratislava o Viliam Klimáček: Argentína o Scéna: Aleš Votava (vyhotovil výtvarník Tomáš Ľupták) o Kostýmy: Marija Havranová o Choreografie dľa Madonny: Štefan Bangha o Svetlá: Jozef Beňadik o Réžia: Karol Vosátko o Hrajú: Oľga Belešová, Viliam Klimáček, Daniela Chlapíková, Roman Pomajbo, Peter Sklár, Viktor Horján

Dvadsiatou šiestou premiérou bratislavského divadla GUnaGU je hra Viliama Klimáčka Argentína. Napriek názvu je ako mnohé iné jeho diela spätá s Bratislavou. Presnejšie, s obrátenou pyramídou Slovenského rozhlasu, ktorá podľa legendy Ukrajinky Dony (Oľga Belešová) má šancu zastaviť nenávisť. Krajina, o osud ktorej zvádzajú boj archaický archanjel Gabriel (Viktor Horján) a z neba zvrhnutý Lucia (Peter Sklár), to potrebuje. Je to krajina, kde sa "stráca láska a odchádza sex a namiesto toho prichádza národ". Sebavedomie si ide zvyšovať postavením prvej slovenskej pyramídy - keď sme už to srdce Európy. Jej tvary demonštrujú herci na známom symbole -kosoštvorci, ktorý sa kreslieva na ploty alebo pripína učiteľom na chrbty. Presne vystihuje význam nápadu, napriek tomu sa naň vyberá pre istotu rovno do veľkého vedra. Deje sa to v krajine, ktorá Done imponuje ešte zvládnuteľnou mierou chaosu. A kto je Dona? Dnešná madona, taká, akú si zaslúžime. Cez ukrajinskú emigrantku - ctiteľku Madonny ("Ona je katolíčka, ale veľmi neortodoxná. Dnes všetci chcú byť spasení do troch minút. To je ideálna dĺžka klipu. Madonna je masmediálny evanjelista.") má prísť na svet nový spasiteľ. A ako madona dneška reaguje na zvestovanie: "Je mi jedno, koho dieťa bude. Chcem proste odtiaľto vypadnúť." Mimochodom, táto veta v predstavení nezaznie. Viliam Klimáček dal prívlastky svojej dráme metafyzicko- pornografická. Tá prvá časť znamená, že príliš sa orientovať na obsah a zmysel, hľadať logiku a presnú pointu netreba. Veď aj scénické naštudovanie sa pokojne končí v scenári pri strane 18, hoci ten má strán 22, a je tu i táto pointujúca veta. Belešovej Dona - madona to ale nemusí vysloviť, svoj postoj dáva najavo celým bytím. Predstavenie je koncipované ako séria rýchle sa meniacich klipov. (Doména režiséra Karola Vosátka oceňovaného práve za hudobné videoklipy slovenských kapiel). Sú to útvary provokujúce práve svojou nepostihnuteľnosťou, kde zaujímavý moment, nápad, myšlienku rýchlosťou guľometnej streľby striedajú ďalšie. Zostáva pocit, zvedavosť, záujem, nervnosť... A tak je to i v Argentíne. Čo sa týka podtitulu "pornografia", záujem o erotiku predznamenal Viliam už vo svojej nedávnej prozaickej prvotine, "podrománe" Panic v podzemí. Zdá sa, že čím viac Klimáček štíhlie, tým má hriešnejšie myšlienky. Jeho erotické fantázie sú naozaj zaujímavé a prekvapujúce, určite zaznamená zvýšený záujem ženského pokolenia. Minimálne o svoju tvorbu... V divadle sú jeho vízie navyše nápadito zrealizované. Vďaka hre svetiel a tieňov sa v podzemí Čierneho havrana odohráva sexuálna laterna - magica. Má na nej zásluhu aj invenčný scénograf Aleš Votava, ktorý si po čase, napriek zaneprázdnenosti, našiel znova čas na divadlo, s ktorým býval tesne spätý. V inscenácii výrazne jeho prínos cítiť, priniesol množstvo nápadov a hravosti, ktorými sa jeho "gunaguácka" tvorba vždy vyznačovala. Na prvý pohľad jednoduchá scéna - len pás modrej látky, umelý horizont divadla - je neuveriteľne variabilná a menlivá. Zjavujú sa za ňou siluety, zväčšujú a zmenšujú sa, vydúva sa tušenými čeľusťami diabla, ignorujúc zemskú príťažlivosť na nej drží tanierik a vidlička, priletí za ňu vajce, z ktorého vystúpi satan, Lucia a Gabriel sedia na kolmej stene ako na stoličke. Predstavenie je technicky náročné, súhra svetiel, zvukov, pohybov je profesionálna. Na druhej strane, čo by sa dalo Argentíne vyčítať, je chvíľková zdĺhavosť, strácanie tempa. Reprízami sa to môže odstrániť. Zrejme na dozrievanie bude čas, lebo podľa diváckych reakcií to vyzerá, že hra zaujala. A na záver rada. Ak sa vám aj Argentína páčiť nebude, vytrvajte v aplauze. Prišli by ste o dôvetok, záverečný tanec, keď súbor GUnaGU odpáli Madonninu "chorošku". A čo má Argentína spoločné so Slovenskom? Sú to dve krajiny, ktoré majú tango. A slovenské má presné pravidlá...