u na mladú generáciu - tým všetkým dokáže byť pop. Hudobný žáner, ktorý pretrváva veky aj napriek neustálemu náporu módnych trendov zo všetkých smerov, gitarovým rockom počnúc a pretechnizovanými tanečnými rytmami končiac. Pop je kategória, ktorá môže prinajmenšom iritovať, prípadne zvádzať k čiastočnej ignorancii, ale rozhodne je pri čo len troche vkusu najjednoduchšie tolerovateľná. Pokiaľ, pravda, nesiaha do obludných rozmerov reklamnej vypočítavosti, ktorou sa začínajú hranice chvíľkových úspechov umelo vytvorených zoskupení. Ukážkovo reprezentovaných chlapčenskými, respektíve dievčenskými formáciami, tvrdo a nekompromisne útočiacimi na uši i peňaženky cieľových skupín. Pop je označenie, ktoré už málokoho urazí. Takí Kelly Family, Backstreet Boys a Spice Girls si slušnejšie pomenovanie ani nemôžu predstaviť a poprední interpreti žánru sú hviezdami, ktoré za svoje výslnie vďačia práve existencii zlatej strednej cesty, hoci čoraz viac a prirodzene sa prelínajúcej s "cudzími" prvkami soulu, bluesu či tanečnej hudby. Širokú popovú škálu dobre dokumentuje i najnovšia ponuka vydavateľstva PolyGram.

Miešaná britská dvojica Lighthouse Family je typickou ukážkou toho najpríjemnejšieho, čo sa v pope vytvoriť dá. Paul Tucker a Tunde Baiyewu, obidvaja z Newcastlu, sa ani len neospravedlňujú za svoje vysoké ambície. "Chceme udrieť tak tvrdo, že roztrháme lanko. Keď príde koniec roka a ľudia začnú myslieť na jeho najlepší album, chceme byť pri tom," hovoria. Len ťažko ich však možno obviňovať z nezdravej kalkulácie. Na svojom aktuálnom, v poradí druhom albume Postcards from Heaven (Pohľadnice z nebies), totiž rozohrali desať skladieb v medziach navýsosť inteligentného štýlu. Potvrdzujú to predovšetkým veľké hity Raincloud a High, ale aj pohodou nabitý zvyšok kolekcie. "Myslíme si, že melódie by mali byť povznášajúce, takmer nebeské. A texty, aj keď chcete vyjadriť niečo pochmúrne, by mali mať v sebe niečo pozitívne," dodávajú rokmi overenú pravdu.

Zato štvorka All Saints už na tom s vyvracaním potenciálneho komerčného ťahu taká úspešná byť nemusí. Zdá sa, že pomíňajú časy, keď všetci svätí stáli len pri Spice Girls. Silnú konkurenciu v zjavení All Saints pocítili hlavné idoly na poli dievčenských skupín počas tohtoročného odovzdávania Brit Awards. Spice Girls obišli nasucho (len so špeciálnym a asi narýchlo vymysleným ocenením za predaj albumov) a ich štyri nasledovníčky si odniesli cenu za najlepší singel i videoklip. Never Ever sa volá ich hit, ktorým začali šľapať na korenisté päty po celej Európe. Melanie, Shaznay a sestry Nicole a Natalie sa stále nevzdávajú, i keď vieme, že životnosť podobných pokusov sa zvykne povážlivo rýchlo zastaviť na nízkych číslach.

Presne medzi lahodnými prekvapeniami ako Lighthouse Family a momentkovými úkazmi trendu ako All Saints na popovom podhubí pokojne prežívajú stálice. Jednou z nich - nie síce pravou top, ale v serióznych kruhoch uznávanou - je spevák Lionel Richie, ktorému v týchto dňoch vychádza kolekcia 19 najväčších hitov (Truly - The Love Songs), vrátane večne zelených balád Hello, Ballerina Girl, Stuck on You či duetu Endless Love s Dianou Rossovou. Najmä černošskí interpreti, nevenujúci sa iba hip-hopu a rapu, sú odjakživa klasickým dôkazom fúzie popu so soulovým cítením. O tom, čo všetko sa dá skryť pod hlavičku popu, svedčí napríklad aj kompilácia The Best of Black - po selekcii minima danceflooru na nej nájdeme Dianu Kingovú, Lutriciu McNealovú, Eternal, M People, The Brand New Heavies, Boyz II Men i Michaela Jacksona. Pop je skrátka nikdy nehynúcou hudobnou odnožou - vyhľadávanou vo chvíľach, keď nám nejde o najvyššie umenie, a zatratenou vtedy, keď si chce svoje poslanie všeobecnej popularity uchovať silou-mocou. Ale o to, že by si aj tak svoje početné obete nenašiel, sa báť netreba.