u a denník Slovenská republika. Rozhodol sa tak spolu s najbližšími spolupracovníkmi ukázať, že ich rádio sa začína brániť, a aj to veľmi efektívne dokáže. Zároveň sa tak rozhodol deklarovať, že preňho Twist znamená po rodine najdôležitejší článok života. A že bude jeho nezávislosť a dobré meno nekompromisne obhajovať.

Nepovažujete podanie trestných podnetov a žalôb za kontraproduktívne? Neposlúži vaša reakcia len na ich ubezpečenie o vlastnej dôležitosti?

"K takémuto kroku sme dospeli po zrelej úvahe. Už máme dosť cudzieho napádania a želáme si jeho ukončenie. A keďže predpokladáme, že títo ľudia vo svojich aktivitách prestať nemienia, vysielame smerom k nim signál, že sa budeme brániť. A budeme sa brániť efektívne. Pretože to my vieme."

Žaloba je podľa vás blok, ktorý tieto inštitúcie zastaví?

"Rozumný človek musí zvážiť dôsledky svojho konania. Bolo by oveľa rozumnejšie zakopať vojnovú sekeru, prestať so vzájomným napádaním sa a venovať sa normálnej práci. Žaloba je jedna z ciest, ktorú vyskúšame. Budúcnosť ukáže, do akej miery efektívna."

Nadpráca, ktorú napríklad redaktori STV vykonávajú, je však do istej miery ideológiou s ich jasne napísanými smernicami. A kto má chuť dnes bojovať s hŕstkou ideológov? V zahraničí si už podobné praktiky, ak vôbec jestvujú, nevšímajú.

"V zahraničí nič podobné neexistuje. Osočovania Slovenskej televízie ústami veľducha pána Kapustu a ďalších z nového triumvirátu Novín STV - kde patrí, samozrejme, Puchovský - sa už nepraktizujú nikde na svete, možno len v Bielorusku a na Kube. Je to obyčajná propaganda. Ich komentáre nie sú len ovplyvňovaním ľudí, sú vymývaním mozgov. Robia to, čo robila komunistická televízia, komunistický rozhlas, komunistické médiá. U nás však majú veľký priestor, ako vidíme každý deň v Novinách STV. Musíme naň reagovať. Musíme reagovať na to, čo inde v novinárskej praxi neexistuje."

Ako je možné, že to na Slovensku vidíme priamo vo verejnoprávnej televízii?

"V STV je to tak, lebo ju riadia ľudia nekompetentní. Politicky servilní voči moci, ktorá ich tam dosadila. Ktorí sa svojim chlebodarcom zavďačujú za svoje fleky. Ľudia, ktorí by za iných okolností tieto funkcie zastávať nemohli."

Ako môžeme reagovať my, občania, na skutočnosť, že verejnoprávna televízia za naše dane a naše koncesionárske poplatky šíri to, čo oslovuje dnes okrem vládnej moci len jednu pätinu obyvateľstva? Ako môžeme reagovať na to, že uhrádzame nájom, luxusné byty či domy vybraným redaktorom STV, ktorí ich od STV dostávajú zadarmo, respektíve za moderovanie mítingov či akcií HZDS?

"O tomto neviem. Myslím si, že občania vo vzťahu k verejnoprávnej televízii, k verejnoprávnym médiám sú v tejto chvíli bezmocní. Neexistuje spôsob, ako ovplyvniť konanie tých ľudí, pokiaľ budú konať ako organizovaná skupina. Tak aj konajú. Vedenie STV ruka v ruke s Radou STV, ruka v ruke s parlamentnou väčšinou. To je jasne cielené, oni nepotrebujú nezávislosť, oni potrebujú otvorený informačný kanál, aby ľudí, ktorí im veria, mohli ovplyvňovať. Divákom televízie a poslucháčom Slovenského rozhlasu zostáva jasný rozum a musia si vybrať, či chcú informácie primaľované na ružovo. Také, aké sprostredkovávali súdruh Jakeš a súdruh Fojtík, majstri sveta v zružovovávaní skutočnosti. Občania si budú musieť vybrať - alebo budú chcieť byť sladko klamaní, alebo budú chcieť pravdu, ktorá im dá tú silu, aby sa skutočnosti mohli pozrieť tvárou v tvár. Ak však niekto chce byť klamaný, tak ako posledných päťdesiat rokov, nemôžeme mu v tom zabrániť. To je demokracia."

A čo ak nechce byť klamaný? Iba žije kdesi v Hornej Vieske, nekupuje si noviny, lebo na ne nemá peniaze, Markízu nesleduje, pretože v Hornej Vieske nechytá jej signál a zostáva mu len pohľad na svet, vykreslený Slovenskou televíziou. Na dedinách mnoho ľudí nechápalo, čo sa to vlastne v tom osemdesiatom deviatom roku zomlelo.

"V tom prípade mu zostávajú elektronické médiá. Duch objektivity v Markíze je veľmi silný a myslím si, že my tiež robíme prácu, ktorá je v tomto smere neoceniteľná. Na druhej strane, otázkou je, či tí ľudia v Hornej Vieske si tento informačný kanál vyberú. Opozícia totiž nie je dosť aktívna na to, aby vysvetlila voličom, že čo sa tu deje, nie je správne. To môžu vyriešiť jedine voľby a v našich silách je objektívne informovať. Nemôžeme urobiť nič iné. Nemôžeme viesť žiadnu predvolebnú kampaň za žiadnu stranu, nemôžeme nikomu nadržiavať. Nemôžeme to, a hlavne nechceme. Ja odmietam to, aby Rádio Twist niekto považoval za opozičné médium. Spravodajské podvrhy, podľa ktorých sa v opozícii počíta s mediálnou podporou Twistu, sú absolútne hlúposti. Opozícia môže počítať s tým, čo má. A Twist nemá. Twist máme my. My budeme robiť veľmi transparentnú politiku, každému dáme priestor a budeme pravdivo informovať o tom, čo sa v našej republike deje. Ostatné je v rukách voličov."

A prečo by som vám ako volič mala veriť? Pretože ste známy herec a tí neklamú?

"Pretože som Rádio Twist založil v roku 1992. Odvtedy sa štyrikrát vymenila vláda a ja som ani raz nijakým spôsobom nedovolil, aby toto rádio inklinovalo k niektorej strane. Nie je tajomstvom, že niekoľko redaktorov rádia muselo z politických príčin odísť. Kvôli tomu, že sa snažili dostať do vysielania svoje politické názory."

O koho konkrétne išlo?

"Nebudem ich menovať. Tí, čo počúvajú Twist, určite vedia, o koho ide."

Teraz pred voľbami si budú politické strany, a ak nebudeme naivní, tak skonštatujeme, že všetky politické strany, chcieť "kupovať" médiá, teda prinajmenšom niektorých novinárov v nich. Ste na to pripravený? Nemali ste už nejaké ponuky?

"Neviem si predstaviť, akým spôsobom by to vedeli urobiť. Hlavnou ústrednou a revíznou komisiou v Rádiu Twist som ja a to by musel niekto podplatiť mňa."

A nechcel niekto?

"To nebudem komentovať."

Nie je to tak dávno, keď sa hovorilo, že o kúpu rádia malo mať záujem HZDS. Viete o tom?

"Osobne o tom vôbec nič neviem. Niečo sa hovorilo na verejnosti, ale ja sa musím nad tým len usmievať, pretože táto spoločnosť je pevne pod mojou kontrolou a neexistuje spôsob, ako do nej vniknúť."

V obchode však má svoje miesto otázka ponuky.

"Ale ja som Rádio Twist chcel a aj chcem."

Ako ste majetkovo vyrovnaný s Ivanom Mjartanom?

"My nemáme s Ivanom Mjartanom v tejto chvíli nič spoločné."

Vďaka jeho pomoci však Rádio Twist získalo licenciu.

"On osobne v tom nikdy nefiguroval. Kedysi, na začiatku histórie Twistu, ako šéfredaktor Rádiožurnálu Slovenského rozhlasu, bol náš priateľ a bol v skupine ľudí, ktorá sa o licenciu usilovala. Vtedy ešte pomery nedovoľovali, aby v nej bol otvorene, takže tam bol v zastúpení svojej vtedajšej priateľky, terajšej manželky. Jeho dnešná manželka Veronika bola akcionárkou Rádia Twist. Keď sa Ivan Mjartan rozhodol pre vstup do politiky, musel zo štruktúr našich akcionárov odísť a jeho miesto som zaujal ja."

Prečo ste priateľstvo s Ivanom Mjartanom formulovali ako bývalé?

"On je v Prahe, ja v Bratislave. Samozrejme, že je naďalej mojím priateľom, nemám dôvod sa od neho odťahovať. Ivan je veľmi sympatický, šikovný človek a aj jeho pôsobenie v Prahe mu dalo veľmi veľa. Otázka je, čo bude v budúcnosti. Ivan vyhlasuje, že sa bude angažovať v štruktúrach HZDS, ja ako občan budem voliť takú stranu, o ktorej budem presvedčený, že pomôže doviesť Slovensko do Európskej únie. A po udalostiach troch, štyroch rokov na Slovensku sa obávam, že HZDS túto silu nemá."

Napriek tomu sa netajíte názorom, že si vášho priateľa Ivana Mjartana viete predstaviť na vysokom poste v štáte.

"Mjartan je jeden z mála ľudí, namontovaných v politike, ktorý nie je skompromitovaný."

To hovoríte vážne?

"Absolútne vážne. Odišiel do Prahy a veľmi zodpovedne riadil veľvyslanectvo. Samozrejme, v tých intenciách, ako ho riadili šéfovia ministerstva zahraničných vecí, však ich bolo dosť. Záujmy SR reprezentoval v ČR veľmi dobre. Pozitívne viem, že je jeden z najobľúbenejších členov pražského diplomatického zboru. Má na to dispozície. Je sympatický, šikovný. Viem si do istej miery predstaviť, žeby mohol zastávať nejakú vysokú funkciu. Či by mohol byť napríklad predsedom vlády, neviem posúdiť."

Hovorí sa o ňom ako o možnom prezidentovi.

"Ako prezident? Keby zabudol na svoju politickú príslušnosť k HZDS, prečo nie? Určite by Slovensko reprezentoval lepšie ako ktokoľvek iný. A myslím si, že na to, aby na svoju príslušnosť k politickému hnutiu dokázal zabudnúť, je dostatočne inteligentný. Ako veľvyslanec SR v Českej republike musel reprezentovať tiež najmä Slovensko, a nie HZDS."

Na jednej strane ste šéfom rádia, ktoré má silné spravodajské a publicistické bloky, v rámci ktorých hovoríte o zachovaní objektivity, na strane druhej ste človek, ktorý si servítky pred ústa nikdy nedával a vaše výhrady voči súčasnej garnitúre moci ste sformulovali aj pred chvíľou. Preto sa pýtam znova - prečo majú ľudia a aj politici vašim deklaráciám o objektivite rádia dôverovať?

"To je ich problém, to nie je môj problém. Samozrejme, vo svojom vnútri istú schizofréniu mám. Som v prvom rade občan a v druhom rade riaditeľ Twistu, ktorý riadi smerovanie rádia. Ako občan mám vyhranené politické postoje. Tie sú čitateľné, transparentné, neskrývam sa s nimi. Zakladal som VPN, zakladal som pre nespokojnosť s postupným vypracovaním sa VPN neskôr HZDS, potom som sa prestal politicky angažovať. Pochopil som, že ako hlavný predstaviteľ rádia nemám právo zasahovať do politického diania. Jediný zásah je môj postoj pri urne, keď hodím svoj lístok istej politickej strane a jej predstaviteľom. Na druhej strane sa so svojím politickým názorom netajím, ale ako riaditeľ musím zabezpečiť to, aby bolo spravodajstvo rádia pluralitné a objektívne. Nikdy mi nik nemohol vyčítať, žeby sme zverejnili veci neoverené, žeby sme nedali v rámci investigatívnej žurnalistiky priestor druhej strane. Naše spravodajstvo sleduje a preberá TASR.

Čo si o tom kto myslí z politického tábora, je druhá vec. Priestor na vyjadrenie však dostane absolútne každý. Pre mňa je dôležité, aby u nás vystúpil aj Kňažko, Kováč, Slota, aj Ľupták, Mečiar, aj Keltošová či Slobodník. Každé hnutie má, samozrejme, vo svojom vnútri jastrabov, ktorí nie sú ochotní počúvať iné názory, tí ľudia sú však v HZDS aj DU, v SDĽ, v Maďarskej koalícii a v každej strane. A títo ľudia potom mútia vodu, robia zle, píšu somariny do novín. Keď pán Malovec v denníku Slovenská republika škandalizuje veci, ktoré sú úplne normálne, prebehli podľa všetkých predpisov a snaží sa z toho nafúknuť nejakú kauzu, je mi ho ľúto. On vykonáva niečí príkaz a nie je jednoducho svojprávny. Nech si to robí, nezbláznim sa z toho. Čo si však o ňom myslím, je jednoduché - je to chudák. Pre mňa je podstatné, čo si myslí občan. A Rádio Twist je v Bratislavskom kraji najsledovanejšie rádio, v podieli na trhu sme pobili všetkých. Najsledovanejšie znamená najlepšie. Nech si politici myslia, čo chcú. Skutočne ma hlboko nezaujíma, čo si o tejto problematike myslí napríklad minister kultúry doktor medicíny Ivan Hudec. Jeho názory v oblasti rozhlasového vysielania ma zaujímajú tak ako vlaňajší sneh."

Koho názory vás zaujímajú? S ktorými politikmi sa priatelíte?

"Nechcem ich menovať, pretože im nechcem ublížiť. Tykám si s polovicou parlamentu, so všetkými som ochotný kedykoľvek ísť na obed. A je to také širokospektrálne, že nemám absolútne žiadne politické predsudky a každý, kto ma z toho obviní, klame."

O čom sa zhovárate?

"Aj o politike, o obrazoch, divadle, na módnej prehliadke o manekýnkach, aj o pekných dievčatách."

Aj s poslancami KDH?

"Samozrejme. A aj o tom, čo si kto myslí v skutočnosti. Mnohokrát majú títo ľudia diametrálne odlišné názory s tými, ktoré oficiálne deklarujú politické strany. Ale stranícka disciplína a obavy o ich posty im bránia, aby povedali to, čo si v skutočnosti myslia."

A čo dilema človeka, ktorý chce informovať objektívne, pozná tajomstvá politikov a môže vyjsť s tzv. mediálnou "bombou" na verejnosť?

"Keby som nebol seriózny, podchvíľou by som mohol verejnosti posunúť skutočnosti, o ktorých viem. Existujú však privátne vzťahy, ktorých pravidlá dodržiavam."

Tým, že ste riaditeľ rádia... celoplošného?

"Nie je to celoplošné rádio, my dnes pokrývame viac-menej krajské mestá. My nemáme záujem byť celoplošné rádio. Na to sú verejnoprávne médiá, ktoré pokrývajú všetky nížiny, vrchy, doliny, na to my nikdy nebudeme mať peniaze. Mňa, úprimne poviem, zaujímajú centrá."

Intelektuáli.

"Viac-menej."

Ako riaditeľ mienkotvorného rádia si nemôžete, teraz pred voľbami, dovoliť hrať vo farbách niektorej z politických strán. V takomto čase sú umelci "žiadaní" dvojnásobne. Neprekáža vám, že ste tak prišli o veľké peniaze?

"Ja už som o ne prišiel dávno. Nemôžem sa napríklad zúčastniť na reklamnom trhu. Mnoho našich klientov žiadalo, aby som načítal reklamný spot, nahral... Nestojí mi to za to."

Pasujete sa do úlohy jedného z posledných entuziastov?

"Tie peniaze, čo potrebujem, mám. Životnú úroveň som vždy mal a mám slušnú. Moja filozofia je, že v dvoch Mercedesoch sa neodveziem, tri fľaše whisky na posedenie nevypijem a spať môžem len v jednej posteli. Takže v tomto smere som asketicky založený, a vôbec ma to netrápi. To, že iní moji kolegovia budú profitovať z predvolebných kampaní, je ich problém. Ak si nevedia zarobiť peniaze inak, čo s tým. Ja v žiadnom prípade takéto veci robiť nebudem. Garantujem spolu so svojimi kolegami, že nebudeme profitovať zo žiadnej politickej strany."

A kupujete ešte tajomníčke Rady pre rozhlasové a televízne vysielanie ruže?

"Nie. To je, samozrejme, hlúposť. Chodím na Radu pre rozhlasové a televízne vysielanie z toho titulu, že som riaditeľom rádia a rada je orgán štátnej správy, ktorá metodicky riadi toto rádio. Chodím tam tak, ako tam chodí každý iný riaditeľ každej inej rozhlasovej stanice. A tie hlúposti, ktoré tárajú bezduchí novinári, sa ma netýkajú. Môžem sa nad tým len usmiať. Je mi len ľúto, že tieto hlúpe komentáre, priam ohovárania môžu poškodiť tajomníčku Rady pani Grujbárovú. Viem, kde to vzniklo. Svojho času ma novinári obviňovali, že som Mjartanovi zaplatil veľké peniaze za prevzatie rádia..."

Nie je to pravda?

"Nie. Twist nebolo nič, bola to licencia, bol to kus papiera. Papier nevysielal, nemal budovu, nemal nič. Bola to obyčajná licencia. Do firmy som vstúpil, keď ležal teplý čerstvý papier na stole a o rozhlasovom vysielaní ešte nik poriadne nechyroval."

Vy by ste tú licenciu pravdepodobne nedostali.

"Nedostal. Z politických príčin. Rozhodovalo o tom ministerstvo kultúry."

Za také niečo sa pochopiteľne platí.

"Však Veronika, Mjartanova žena, vtedy dostala veľkú kyticu červených ruží. Licencia mala vtedy takú hodnotu. Kytica bola ešte o trochu drahšia."

Ivan Mjartan si tak dnes môže trhať vlasy.

"Prečo by si mal trhať vlasy?"

Pretože elektronické médiá dostať do rúk a všetko bude inak, povedal svojho času Mjartanov kolega Slobodník.

"Ale prosím vás, medzičasom uplynulo päť rokov. A ja som tu strávil denne dvadsať hodín, investovali sme do toho čas, obrovské peniaze, svoje rodinné životy. Prvé dva roky som na to doplatil zdravotne. To sú veci, ktoré sme do toho priniesli. Mjartan bol v tom čase veľvyslancom SR v Prahe a nemá dôvod ľutovať. Mal dve možnosti. Robiť s nami Twist alebo ísť do politiky. Rozhodol sa pre politiku. Ja som tiež mal možnosť ísť do politiky. Niekoľkokrát ma volali. Aj teraz ma volajú."

Kde vás volajú?

"Nebudem vám hovoriť kde. Tie ponuky však nemôžem a ani nechcem prijať, pretože by som politicky zafarbil toto rádio. Pre mňa je toto rádio po rodine najdôležitejšou vecou v živote. Profesionálna kariéra - divadlo, film, dabing, sú, žiaľ, na druhom mieste. A nedovolím nikomu, nech je to ktokoľvek, tomuto rádiu ublížiť."