Streda, 11. marca večer. Vo vypredanom Divadle STOKA sa v diskusii v rámci cyklu Zasurmili surmity stretli dve "šedé eminencie" dvoch odlišných opozičných zoskupení. Predseda Rady sekcií praktickej politiky (tieňovej vlády) SDĽ PAVOL KANIS a predseda poslaneckého klubu KDH NR SR FRANTIŠEK MIKLOŠKO. Témou večera boli tri aktuálne otázky: Ako predísť ústavnej kríze, čo hrozí z nedostatočnej deľby moci v SR a či je možná užšia spolupráca medzi SDK a SDĽ? Besedu moderovali redaktori Július Gembický a Peter Tóth.

P. TÓTH: Ako by ste charakterizovali poslanecký návrh volebného zákona predloženého na program najbližšej schôdze NR SR, ktorý mení doterajšie pravidlá volieb? Prečo ho považujete za diskriminačný?

F. MIKLOŠKO: "Je to radikálny zásah do demokratického života spoločnosti. Vládna koalícia jeho rafinovanú podobu pripravila na poslednú chvíľu. Jeho schvaľovací proces sa začne 23. marca a musí byť skončený do júna, pretože potom už musia strany, ktoré sa zúčastnia vo voľbách, odovzdať svoje kandidátky. V priebehu troch mesiacov môže prejsť ďalšími korektúrami a nerobme si ilúzie, že k lepšiemu. SDK však ako značka, ako symbol nezanikne ani pod jeho tlakom. Ani keby V. Mečiar úplne zrušil možnosť vytvárania koalícií, čo naznačuje už predloha, ktorú máme k dispozícii. Máme dve možnosti. Prvá, menej pravdepodobná je, že všetci, ktorí sa objavia na kandidátkach, vrátane predsedov, vystúpia zo svojich strán, vzdajú sa funkcií a vstúpili by do SDK. Výhodou je kontinuita a celistvosť SDK. Nevýhodou by mohlo byť, že by V. Mečiar administratívnymi zásahmi nepripustil túto stranu do volieb. Druhou možnosťou je vytvorenie dvojkoalície KDH - DU pod značkou SDK, pričom by sa menšie strany museli tomuto modelu prispôsobiť. Iné možnosti nevidím. Šlo by sa teda na dvoch kandidátkach do volieb so spoločnou kampaňou. Vylučujem však administratívne možnosti nepripustiť SDK k voľbám. Ide o to, aby sme vo voľbách zvíťazili, aby sme my zostavovali novú vládu. Ideálne by bolo dosiahnuť ústavnú väčšinu. Mohli by sme problémy riešiť hneď. Vrátane priamej voľby prezidenta."

J. GEMBICKÝ: Nevytvára druhý model napätie v malých stranách SDK?

F. MIKLOŠKO: "Nie je to jednoduché. Diskutujeme o tom. Situácia je vážna. Ak by však SDK nepripustili k voľbám, V. Mečiar by mohol získať v parlamente vyše sto poslancov. Potom by mohol zaviesť režim, o ktorom sníval v Martine. Preto bude dôležité, ako sa rozhodneme. Ak zle, budeme niesť aj dôsledky zlého rozhodnutia. Kandidáti malých strán SDK sa zrejme aj tak nevyhnú problému vystúpenia zo svojich strán a ísť buď na kandidátky SDK, či dvoch silných strán SDK."

J. GEMBICKÝ: Šedé eminencie strán vedia obvykle viac o tom, čo sa bude diať. Kto bude lídrom tohto zoskupenia?

F. MIKLOŠKO: "Líder zostáva, nič sa nebude meniť. Bude ním Mikuláš Dzurinda."

P. TÓTH: Pán Kanis, novela volebného zákona možno až tak nepostihuje SDĽ ako SDK. Ako vnímate navrhované ustanovenie, že na kandidátkach nebudú môcť figurovať nestraníci? Ako chcete zabrániť prijatiu tejto diskriminačnej novely?

P. KANIS: "My sme "radosti" koalície zažili už v minulých voľbách. Tú neistotu neželám nikomu. Ak by sa mal novelizovať volebný zákon, tak predovšetkým v časti, ktorá sa dotýka nového územno-správneho členenia. Nie podľa toho, či vyhovuje súčasnej vládnej väčšine. Aj pri volebnom zákone sa permanentne opakuje jeden a ten istý problém posledných štyroch rokov: štát sa buduje iba na princípe momentálneho egoistického záujmu vládneho zoskupenia. Preto novelu odmietame. Aj keď novela nespôsobí ústavnú krízu, môže spôsobiť porušenie ústavy a práv občanov. Za diskrimináciu občanov bez straníckej príslušnosti hlasovať nebudeme. Je to porušenie práv občana. Nepáči sa nám ani kritérium piatich percent pre koalície. Ani to, že na novelu volebného zákona postačuje v NR SR jednoduchá väčšina. Malo by to byť 90 hlasov ako pri ústavných zákonoch. Žiaľ, v opozícii bez rozdielu máme toľko práv, koľko nám chýba do čísla 90. Ak by toľko hlasov mala vládna koalícia, zmenila by ústavu a potom by už nezvratne nastúpila ústavná kríza."

P. TÓTH: Ak by prešla novela volebného zákona v navrhovanej podobe, alebo jej ešte horšia verzia, bojkotovali by opozičné strany parlamentné voľby?

F. MIKLOŠKO: "V žiadnom prípade. Nezopakujeme chybu z roku 1948, keď politici opustili vládny kabinet a 40 rokov čakali na slobodné voľby." (Potlesk).

P. KANIS: "Ak by NR SR prijala túto podobu volebného zákona, nevylučujem, že by nasledovalo vylúčenie SR z Rady Európy."

J. GEMBICKÝ: Pán Kanis, v čase, keď demokratická opozícia rozbiehala petičnú akciu za priamu voľbu prezidenta, SDĽ sa k nej nepridala. Ako keby nepredvídala, čo sa pred voľbami na Slovensku stane. Nebola to chyba, keď teraz už aj SDĽ podporuje novú petičnú akciu?

P. KANIS: "SDĽ nespravila chybu. Zvolila vlastný postup ako dosiahnuť právne riešenie problému voľby hlavy štátu. Bol to náš návrh ústavného zákona. Napokon, rovnaký predložili i strany SDK. K petičnej akcii sme sa nepripojili preto, že priložený návrh zákona k štvrtej referendovej otázke nebol vizitkou kvalitnej právnickej práce. Podľa slovenskej ústavy má aj úspešné referendum iba konzultatívny charakter, jeho výsledok by sa ako odporúčanie musel vrátiť opäť do NR SR. Preto sme šli kratšou cestou. Problém je však v niečom inom. V parlamente nie je dostatok hlasov na prijatie ústavného zákona o priamej voľbe prezidenta. Preto sa pripájame k občianskej petičnej aktivite, aby sme spoluvytvárali v parlamente tlak na vládne strany, aby záujem občanov i opozičných strán rešpektovali."

J. GEMBICKÝ: Prečo sa u nás ignoruje takmer polmilióna podpisov? Prečo nie je konzultatívne odporúčanie občanov imperatívom pre poslancov NR SR? Má vôbec ignorancia mienky občanov vo svete obdobu?

P. KANIS: "Žiaľ, ústavný stav je taký, že ak nastavuje niekto mienke občanov svoju hrošiu kožu, nepomôžeme si inak, iba víťazstvom iného pomeru síl v parlamentných voľbách."

J. GEMBICKÝ: Pán Mikloško, prečo ste pred rozbehnutím petičnej akcie nekonzultovali svoj návrh so SDĽ?

F. MIKLOŠKO: "Priznám sa, že sa už celkom nepamätám, či sme návrh konzultovali, ale nie. " (Smiech).

P. KANIS: "Iste nie."

F. MIKLOŠKO: "Svorne v opozícii bránime jednu z najdôveryhodnejších inštitúcií - Ústavný súd SR. Ale treba povedať, že jeho výroky v kritických politických situáciách boli do istej miery nejasné. Ústavný súd síce vyriekol, že referendum sa malo uskutočniť, ale zároveň povedal, že referendum má iba konzultatívny charakter, čo je vlastne popretím váhy referenda. Referendum vo svete má priamy dôsledok na zmenu zákona. Aj ústavného. Naša ústava potom podľa výroku Ústavného súdu pripúšťa iba veľmi nákladný výskum verejnej mienky, ktorým parlament nemôže byť viazaný, pretože jeho základom je slobodná vôľa poslancov. Podobne sa zachoval Ústavný súd aj v kauze Gauliedera a Spišáka. Dal im za pravdu, ale nevyriešil problém realizácie svojho výroku. Pokiaľ ide o voľbu prezidenta, problém vyrieši iba jeho priama voľba. Nevyrieši ho ani honosná expertná skupina pod vedením premiéra Mečiara a vicepremiérky Tóthovej, ktorá sa podujala pripraviť ústavný zákon o priamej voľbe prezidenta. Iba sa získava čas. To sme praktikovali aj my, keď sme sa nevedeli s Čechmi dohodnúť o štátnej zmluve. Dopočul som sa, že novela koalíciou pripravovaného zákona bude požadovať na voľbu prezidenta doterajších 90 hlasov, ale v druhom bude postačovať už nadpolovičná väčšina. Za normálnych okolností by to mohol síce byť kľúč k riešeniu voľby prezidenta, ale v tejto chvíli je to trik a pasca. Buď k voľbe V. Mečiara za silného prezidenta, alebo ich iného kandidáta za slabého prezidenta, len aby pred voľbami nejaký zvolený bol. To ale nie je riešenie. To je falošná ústretovosť voči opozícii. HZDS sa rozhodlo pristúpiť pri voľbe prezidenta na hru nervov. Žiaľ, musíme vydržať tento tlak, aj keď do volieb nebudeme mať zvoleného prezidenta."

P. KANIS: "Nebolo by dobré spochybňovať výroky a rozhodnutia Ústavného súdu, pretože potom už nebude jediný pevný bod v tomto štáte. Musíme ich rešpektovať také, aké sú, či sa nám to páči, alebo nie. Kazom ústavného systému je, že nemáme vykonávací zákon o tom, ako sa majú napĺňať rozhodnutia ÚS SR. Podľa ústavy prvej ČSR i vojnového slovenského štátu sa znižovalo po prvom kole kvórum až po stav, že ho mohla zvoliť väčšina z prítomných. To by mohlo byť veľmi nízke číslo. Teraz je jedinou ústavnou poistkou opozície kvalifikovaná väčšina. Aj ju stratíme, nemáme šancu podieľať sa na ústavnej deľbe moci. Preto som za priamu voľbu prezidenta. " (Potlesk).

P. TÓTH: Ako sa dalo očakávať, ani na tomto fóre sme nevyriešili otázku voľby prezidenta. (Smiech) Poďme ďalej. Vláda prevzala niektoré právomoci prezidenta, rozhodla sa pre amnestiu ľudí, ktorí zmarili referendum, teroristicky uniesli syna bývalého prezidenta. Na obzore hroziacej nevyváženosti moci v štáte sa objavil ďalší problém. Je ním odchod náčelníka Generálneho štábu Armády SR Jozefa Tuchyňu z funkcie. Čo nás môže čakať, ak generál Tuchyňa splní svoj sľub spred troch týždňov?

F. MIKLOŠKO: "Možno budem tvrdší, ako býva mojím zvykom. Ak generál Tuchyňa odíde k 1. 7. 1998, tak je to jeho zlyhanie. Ak po odchode prezidenta odíde z funkcie človek, ktorý je neodvolateľný, nemožno to inak nazvať. V takejto chvíli vojak nemá právo opúšťať potápajúcu sa loď a nechať armádu bez velenia. Raz už urobil takýto krok, keď na konci volebného obdobia v roku 1992 za Čarnogurského vlády napriek našim korektným vzťahom, bez toho, aby mne ako predsedovi SNR niečo povedal, kandidoval za HZDS ako vojak. Premiér Mečiar sa mu za to odvďačil tým, že ho nevymenoval za ministra obrany, ale vnútra. Ak mieni opäť odísť pred voľbami, vzniká otázka, či opäť nemieni kandidovať, napríklad na kandidátke Strany občianskeho porozumenia (SOP)."

P. KANIS: "Generál Tuchyňa bol po marci 1994 "odložený" z aktívnej činnosti v armáde do civilu. Ako minister obrany, pretože bolo potrebné prebudovať štruktúru armády, som ho vymenoval za náčelníka Generálneho štábu ako najvyššieho orgánu velenia vojsk. Do úvahy na jeho čelo prichádzali dvaja muži. Zvažovalo sa prísne. Hľadal sa človek, ktorý by stabilizoval armádu aj v rokoch, keď vláda širokej koalície prehrá parlamentné voľby. To sa, žiaľ, udialo. Generál Tuchyňa sa ukázal ako vhodný človek, ktorý počas uplynulých štyroch rokov nedovolil zneužiť armádu v mocenskom boji. Odviedol lepšiu robotu, ako sme čakali. Získal si kredit v zahraničí v úsilí o integrovanie armády do NATO v rámci Partnerstva za mier. Armáda aj jeho zásluhou doteraz fungovala ako neutrálna inštitúcia. Ak sme vlani v novembri odrazili nápor vládneho HZDS na to, aby sa náčelník generálneho štábu stal zároveň štátnym tajomníkom rezortu obrany, čo bola finta na to, aby HZDS dostalo do rúk aj velenie vojsk, odchodom generála Tuchyňu sa sen HZDS môže naplniť. Armáda by potom prestala mať status vnútropoliticky neutrálnej inštitúcie a musela by plniť rozkazy politického hnutia. Preto som vyzval náčelníka Generálneho štábu ASR, aby neopúšťal post, ktorý je doteraz ústanoprávne krytý v tomto rezorte. Nie je jedno, kto bude pred voľbami vydávať armáde rozkazy. Preto som ho vyzval, aby neodišiel. Aby si uvedomil svoju historickú zodpovednosť. Iným riešením by bolo, keby bol generál Tuchyňa navrhnutý za kandidáta na prezidenta a aj zvolený."

P. TÓTH: Mieni SDĽ navrhnúť pána Tuchyňu za prezidenta?

P. KANIS: "Privítal by som túto možnosť."

P. TÓTH: Generála Tuchyňu nikto nemôže nútiť chodiť do práce. Čo potom? Dôjde k destabilizácii armády, jej zneužitiu? Či ešte horšie mocensko-politické dôsledky?

F. MIKLOŠKO: "Situácia môže byť ešte komplikovanejšia. Armáda bude bez velenia, po voľbách nebude trebárs možné zvoliť prezidenta, vláda nebude mať do koho rúk zložiť demisiu, nebude ju možné odvolať, nebude chcieť odstúpiť, môže tu nastať úplné mocenské vákuum. O to silnejšie budú musieť byť štruktúry so zakorenením. Silné opozičné politické strany, ktoré majú vplyv aj na komunálnej úrovni, cirkev, a iné štruktúry spoločnosti. Situácia sa môže vyhrotiť do extrému. Preto musia tí, čo nesú zodpovednosť, vydržať."

P. KANIS: "HZDS príde s návrhom na zmenu ústavy, s návrhom na zmenu parlamentného na prezidentský systém. Očakávam, že vládne hnutie bude vydierať: ak chcete mať prezidenta, súhlaste aj so zmenou systému."

J. GEMBICKÝ: Nemôže nevyváženosť deľby moci v štáte podmyť navyše aj odvolanie predsedu Ústavného súdu SR z funkcie a paralyzovanie činnosti tejto inštitúcie? Nebude sa vládna moc odvolávať potom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, do čela ktorého si zvolila lojálnych ľudí, ignorovať výroky Ústavného súdu? Nie je účelom tejto hry právny chaos v predvolebnom období?

F. MIKLOŠKO: "V zásade je odvolanie Milana Čiča predsedom vlády možné, ale nie je to jednoduché. Musel by sa na tom uzniesť i celý senát Ústavného súdu. Druhou možnosťou by mohlo byť kriminalizovanie predsedu ÚS SR. Potom by už šlo o násilné uchopenie moci."

P. KANIS: "Podľa toho, ako sa správa vládna väčšina, môže dôjsť k tomu, čo sa vymyká zdravému rozumu. Ale nepredpokladám, že bude predseda ÚS odvolaný. Verím, že v zložitej situácii ani neopustí svoj post."

J. GEMBICKÝ: A čo keby Milan Čič kandidoval na prezidenta?

F. MIKLOŠKO: "Tak nám nezostáva nič iné, hovorím zo žartu, iba ho nezvoliť." (Smiech).

P. TÓTH: To, čo sa zatiaľ nepodarilo HZDS presadiť v rezorte obrany, stalo sa už v rezorte vnútra. Krajčiho reformou sa Policajné prezídium zmenilo iba na administratívnu súčasť rezortu. Hovorca ministra vnútra Peter Ondera dal verejnosti najavo, že polícia môže v budúcnosti zasiahnuť proti prípadným demonštráciám občanov proti zneužívaniu moci. Je reálne, že vláda V. Mečiara zneužije v mocenskom boji armádu? Bola by polícia ochotná vstúpiť do takejto politickej avantúry?

P. KANIS: "Koncentrácia moci, byrokratizácia všetkých štátnych štruktúr neotvára priestor pre občiansku aktivitu, pre invenciu a odbornosť. Zodpovedá tomu aj zloženie vládneho kabinetu. Jeho zostava je nekompetentná. Mnohí, ktorí reprezentujú tento štát, nedorástli naň, našou tragédiou je to, že ním disponujú. Ak sa občan odhodlá vzoprieť sa na obranu svojich práv, želal by som si, aby to bolo v rámci zákona. História prináša veľa svedectiev o tom, že občianske vzbury zneužívajú nasadení provokatéri vyvolávajúci zbytočné konflikty. Rútime sa do zložitej situácie. Preto by bolo dobré, aby politici so zdravým rozumom boli silnejšími ako nezodpovední avanturisti."

F. MIKLOŠKO: "Veríme polícii a väčšine jej dvadsaťtisícového zboru. Pustila sa aj do zápasu s organizovaným zločinom zo stavovskej cti. Ak ju bude chcieť zneužiť štátna moc, črtajú sa pred nami najčiernejšie scenáre."

J. GEMBICKÝ: Zmôžu sa podľa vás občania na Slovensku na protest, na neposlušnosť, ak by hrozila napríklad manipulácia parlamentných volieb? Akú mieru prejavu protestu považujete za primeranú?

P. KANIS: "Je to závažná otázka. História nás učí, že často prvý mŕtvy na uliciach zmenil logiku chodu dejín. Uplatnenie občianskeho práva na odpor zakotvený v článku 32 Ústavy SR je písané pre zdravý rozum. Žiaľ, s ním máme na Slovensku problémy."

F. MIKLOŠKO: "Je to delikátna otázka. Tak, ako prišli ľudia na námestia v roku 1989, prídu - keď bude treba - i teraz. Netreba rozmýšľať o násilnom variante. Zdravie každého jedného človeka je nenahraditeľné. Ale zákonné právo na odpor v čase, keď sa odstraňujú základné výdobytky demokracie, si občania nemôžu nechať vziať. Ak teda vládna moc odmietne napríklad po prehratých voľbách prepustiť exekutívu víťazom, nebudeme sa môcť na to pasívne prizerať."

J. GEMBICKÝ: Aké sú zásadné rozdiely medzi opozičnou politikou a samostatnou ľavicovou opozičnou politikou? Je možná povolebná spolupráca SDK a SDĽ?

F. MIKLOŠKO: "Česká politická scéna je tragickým obrazom opozičnej politiky, kde sa nevedia zniesť republikáni ani KSČM so sociálnymi demokratmi. Napriek predsudkom, napokon KDH je antikomunistická strana, ale nemá nič proti jednotlivým komunistom (smiech), spolupráca je možná. Napokon, dokázali sme to v roku 1994."

P. TÓTH: Dokázali ste to s kresťanskou láskou a súdružským porozumením. (Smiech).

P. KANIS: "Odvďačím sa ti, Ferko, i ja. Ja som zasa otváral prvú kaplnku v armáde s kardinálom Korcom a zaviedol som aj duchovnú službu v armáde." (Smiech).

F. MIKLOŠKO: "Za to ti vystrojíme, Paľko, katolícky pohreb." (Smiech).

P. TÓTH: Veď Ferko Mikloško bol aj na Husákovom. (Smiech).

F. MIKLOŠKO: "Ten November nás všetkých zmagoril." (Smiech).

P. KANIS: "V počiatkoch vašej VPN nám po prvých rozhovoroch Jano Budaj povedal tiež, že sme celkom normálni a zakončil to výzvou: Komunisti, urobte niečo pre Slovensko, zrušte sa! Čo sa však nestalo, v ďalších voľbách sa zrušila VPN. (Smiech). Ale vážne. My sme do vašej SDK z niekdajšej našej koalície Spoločná voľba "nedodali" iba sociálnych demokratov, ale i Zelených. Naša skúsenosť s koalíciami po voľbách v roku 1994 nie je dobrá. Viem, že pätoro strán SDK dala dokopy vidina porážky Mečiara. SDĽ je jediná strana, ktorá nebola vo vláde s Mečiarom. Všetci ste tam boli. (Smiech). My jediní sme vydali vyhlásenie, že pred voľbami, ani po voľbách nebudeme spolupracovať s Mečiarom a Gašparovičom. Napriek tomu sme podozrievaní z prípadnej kolaborácie s HZDS. Ani KDH takéto vyhlásenie neprijalo. A odkiaľ my máme mať istotu, že práve vy sa s nimi nespojíte, ak odstránia Mečiara?"

Autor: Pripravil: JÚLIUS GEMBICKÝ