Extrémne teplé počasie, pretrvávajúce s výnimkou niekoľkých chladnejších dní po celú zimu, a teraz náhle vystriedané pomerne silnými mrazmi, by mohlo vážne ovplyvniť stav slovenských včelstiev. "Keď mrazy do konca marca nepovolia, mohli by sme mať veľké problémy," povedal predseda Spolku včelárov Slovenska Bohumil Žitňanský. Dlhodobo vyššie teploty včelstvá úplne zmiatli. V domnení, že nastala jar, sa už stihli dobre rozmnožiť. Dostatok peľu im na to podľa Žitňanského poskytla v prírode dosť rozšírená rastlina s bielymi kvetmi, záhradkármi nazývaná "kašička". Pre zachovanie rodu je však potrebné udržať v plodisku stálu teplotu 36 stupňov. "Robotnice" ju vytvárajú vlastnými telami, keď plod tesne obklopia. Už pri 12 stupňoch však včela začína krehnúť, prestáva sa pohybovať a nechránené plodisko sa môže podchladiť. "Riadne zazimované včelstvá s dostatkom zásob by mali tento rok vydržať. Dlhodobý chlad by však mohol vážne ohroziť nové generácie," tvrdí odborník. Včela je síce prispôsobená žiť i niekoľko mesiacov, ale už za dva týždne sa dokáže doslovne "upracovať na smrť". Pri jedinom výlete z úľa preletí 500 metrov a sadne na 60 kvetov. "Otočí sa" viackrát a jej denná norma predstavuje asi 1200 kvetov. Na vyprodukovanie jediného gramu medu je pritom potrebná návšteva až 10 000 kvetov. V roku 1989 bolo na slovenskom území zazimovaných asi 470 000 včelstiev, ale po zmene politického režimu nastal pokles až na terajších 200 000. V minulosti včely ohrozovalo predovšetkým znečistené životné prostriedie a nebezpečný klieštik, v súčasnosti je hlavným dôvodom poklesu nerentabilnosť včelárstva. Náklady na výrobu jedného kilogramu medu sú zhruba 75 Sk, ale vykupuje se iba za 50 až 60 Sk a predáva za 90 až 120 Sk. (Pre porovnanie, napríklad v Rakúsku možno rovnaké množstvo kúpiť za 150 až 180 šilingov.)
Autor: SILVIA PACHEROVÁ
