BRATISLAVA (SME - sp) - Nižšiu podporu voličov vládnej koalície integrácii Slovenska do NATO a EÚ interpretoval poslanec SNS J. Paška v rozhovore pre SME ako dôsledok vnímania rezolúcií a vyhlásení Západu. "Možno to naši občania cítia a vnímajú iným spôsobom," povedal Paška na margo znepokojení Kongresu USA, EÚ a rezolúcie Európskeho parlamentu (EP). Západ adresoval výhrady Mečiarovej vláde, keď po uchopení prezidentských právomocí premiér SR udelil amnestiu v súvislosti s referendom z mája 1997 a únosom Michala Kováča ml. do cudziny. Brusel upozornil, že tieto kroky pozitívne neprispievajú k úsiliu Slovenska pripraviť sa na členstvo v EÚ. Podobne EP prijal pomerne ostrú rezolúciu, v ktorej o. i. poukázal na čoraz "totalitárnejšie spôsoby" V. Mečiara. Predstavitelia opozície pripomenuli, že ani tieto posledné znepokojenia európskych inštitúcií nebudú mať vplyv na zmenu vládnej politiky. Lídri vládnej koalície sa obmedzili predovšetkým na tvrdenie, že ide o zasahovanie do vnútorných záležitostí suverénneho štátu. Poslanci EP však vyzvali Mečiara, aby sa "snažil pochopiť zásady EÚ", kde argument o vnútorných záležitostiach neplatí. Poslanec zahraničného výboru NR SR J. Figeľ (KDH) sa domnieva, že skutočným zámerom vládnej koalície je prehĺbenie moci a orientácia na NATO A EÚ je až druhoradá.

"Táto orientácia deklarovaná vo vládnom programe je takým podvodom na občanoch, ako bola kupónová privatizácia či program Čisté ruky," zdôraznil Figeľ. Dodal, že vidí priamu kontinuitu medzi uchopením moci koalíciou v novembri 1994 a uchopením prezidentských právomocí. "Marcové ráno 1998 je pokračovaním dlhej novembrovej noci 1994 aj čo do štýlu, aj čo do obsahu," uzavrel. Na otázku, či SNS cíti zodpovednosť za rezolúciu EP a znepokojenie EÚ, Paška SME povedal: "Nie je to otázka zodpovednosti SNS, ale skôr pocit, že pri rozhodovaní bolo potrebné konzultovať niektoré veci aj s koaličnými partnermi. Predseda SNS J. Slota v tejto súvislosti uviedol, že amnestia bola záležitosťou HZDS a forma odvolania 28 veľvyslancov nebola najšťastnejšia. Kriticky sa o dianí na Slovensku minulý týždeň vyjadrili aj český prezident V. Havel a jeho poľský kolega prezident A. Kwašniewski. Výroky V. Havla sa stretli s ostrou reakciou slovenského ministerstva zahraničia a vládnych strán. Na otázku, prečo slovenská strana rovnako nereagovala aj na kritické poznámky Kwašniewského, poslanec Paška odvetil: "Prezident Poľskej republiky bol pod určitým tlakom, lebo v tom čase tam bol na návšteve český prezident. Ten tieto vyhlásenia vyprodukoval a pán prezident Kwašniewski pri týchto stanoviskách sekundoval."

Autor: SME - sp