KODAŇ (ČTK, reuters) - Predbežné výsledky predčasných parlamentných volieb v Dánsku potvrdili prekvapivé víťazstvo doterajšej vládnej koalície v čele so sociálnymi demokratmi premiéra Poula Nyrupa Rasmussena. Jeho koalícia ľavého stredu bude mať v novom Folketingu (parlament) najtesnejšiu možnú väčšinu 90 mandátov. Pravicový opozičný blok na čele s Liberálnou stranou Venstre, vedenou Rasmussenovým rivalom Uffe Ellemannom-Jensenom, získal 89 kresiel. "Ešte ráno som neveril tomu, žeby sa v Dánsku mohli diať zázraky. Teraz už tomu verím," reagoval na svoje víťazstvo v stredajších parlamentných voľbách staronový premiér P. N. Rasmussen. Dopoludnia sa premiér odobral na audienciu ku kráľovne Margrethe II., aby ju informoval o priebehu a výsledkoch parlamentných volieb. "Oboznámil som kráľovnú s výsledkami volieb a povedal jej, že mám v úmysle pokračovať vo funkcii premiéra tejto vlády. Najdôležitejšou úlohou je teraz zabezpečiť - áno v referende ohľadom Amsterdamskej zmluvy, ktoré sa bude konať 28. mája," povedal Rasmussen. Oznámil jej tiež rozhodnutie pokračovať v doterajšej vládnej koalícii sociálnych demokratov s Radikálne liberálnou stranou Venstre. K očakávanému posunu doprava teda v Dánsku nedošlo. Porážku opozičného pravicového tábora považujú pozorovatelia v Kodani už takmer za predbežné rozhodnutiu pre "áno" v májovom referende. Keby bolo v tradične euroskeptickom Dánsku došlo dva mesiace pred referendom ku zmene vlády a na čele tej novej by bol bezvýhradný "Supereurópan" Ellemann-Jensen, bolo by to znovu priviedlo do tábora odporcov EÚ toľko pochybovačov, že by to terajší jasný náskok priaznivcov EÚ iste ohrozilo, taký názor prekvapivo, ako pri legendárnom "nie" Maastrichtskej zmluve, ktoré vzišlo z referenda v roku 1993. Voľby, ktoré mali byť pomerne jasnou záležitosťou v Rasmussenov neprospech, sa zmenili v nečakanú drámu, pri ktorej mohol prakticky každý hlas rozkývať misky na váhach. Kyvadlo parlamentnej väčšiny preskakovalo pri spočítavaní hlasov vytrvalo z jednej strany na druhú, než definitívne rozhodli lístky z často zabudnutých dánskych oblastí: z Faerských ostrovov a z ľadového Grónska. Skutočnosť, že Rasmussen teraz bude musieť ďalej vládnuť s tesnou väčšinou jediného mandátu, nemusí staronového dánskeho premiéra znepokojovať. V konsenzuálnej klíme kodanského Folketingu môže, ako je to zvyčajné už niekoľko desaťročí, získavať pre vládne návrhy premenlivú väčšinu. Vynikajúca hospodárska situácia Dánska s jeho prebytkovým rozpočtom a najnižšou mierou nezamestnanosti za posledných desať rokov okrem toho poskytuje Rasmussenovi také rámcové podmienky, aké mu jeho kolegovia v západnej Európe môžu len závidieť.