Kým našich podnikajúcich zaskočí Doba Veľkého Zúčtovania (daňové priznania sa blížia), zaplatia cvične, aby nevyšli z formy, niekoľko menších poplatkov. Naša domácnosť zasa platila poplatok za psa. Úradne sa to volá: vyrubenie platby. Priliehavejší termín nik nemohol vymyslieť. To viete, keď vám takto na začiatku skorej jari príde poukážka na 1000 korún, trochu to rozpočtom domácnosti zatrasie. Keď ma prešlo prvé znechutenie, uvedomil som si, že neplatím za nášho malého maltézskeho psíka, ktorý zaberie iba 14 000 cm3 svetového priestoru. Platím za radosť mať pri sebe živého tvora, za ten kúsok živej prírody, za spojenie so silami vesmíru. A keď som si vydelil vyrubenú sumu počtom dní v roku, dospel som

k výsledku 2, 73 korún slovenských na 1 deň. Necelé tri koruny za túto skvelú možnosť, veď je to takmer zadarmo. Ako napísal pred mnohými rokmi G. K. Chesterton: "Skoro všetky najlepšie a najvzácnejšie veci na svete dostanete za pol pence. Pravdaže, okrem slnka, mesiaca, zeme, ľudí, hviezd, búrky a podobných maličkostí. Tie dostanete zadarmo."

Pri návštevách kníhkupectiev sa čoraz častejšie stretávam s rovnakým obrázkom: intelektuál, univerzitný profesor, renomovaný autor či literárny kritik, lekár, sociológ, vedec, maliar, dramaturg s nadšením siahne po novej knihe, ale keď sa pozrie na cenu, sklamane ju odkladá. Intelektuáli si nemôžu kúpiť knihy. Nemyslím si, že knihy budú a mali by byť lacnejšie. To intelektuáli by mali mať väčšie platy, aby si mohli celkom prirodzene a pravidelne kupovať knihy. Ale to som sa od poplatku za psa dostal k psím tridsiatkom, a to už nie je taká - psina.