je streda večer a ja píšem túto stránku, ktorú pôjdem zajtra zalomiť, aby mohla v piatok vyjsť. Rádio vysiela Vašu reláciu Pekná hudba. Keď dnes poviete tieto dve obyčajné slová - pekná hudba - čoraz viac ľudí si ich spája s Vaším menom.
S Vaším menom niekdajšieho aktívneho hudobníka, hudobného redaktora a dnes už múdreho pána v zrelom veku. Chvíľu som rozmýšľal nad fenoménom Polanský, ale vďačne prenechám túto tému nejakému ambicióznemu sociológovi alebo estétovi, ktorý by si na tom mohol urobiť diplomovku alebo doktorát. Pretože Vy ste fenoménom. A pritom ste neurobili nič viac (a nič menej), iba ste vytiahli (vyťahujete a dúfam, že ešte dlho budete vyťahovať) zo záplavy hudobnej vaty príjemné, pekné, skvele zahraté, zaranžované a zaspievané skladby. Piesne, ktoré majú ducha i dušu. Viete, ja občas hundrem, že dnes je doba moderátorov, t. j. ľudí nepôvodných, odvodených, a tie originály - básnik, skladateľ, autor, dramatik, sú
v úzadí. Ale Vy nie ste obyčajný ohlasovateľ skladby, ktorá nasleduje. Máte svoje zreteľné kritériá, kultúru, vkus, cítenie... Pripomínate mi starého pána vychovávateľa, ktorý príde na učňovský internát, aby vštepil divochom trochu dobrej výchovy. Najprv nevedia, čo si o ňom myslieť, potom sa z neho smejú, aby si ho po čase zamilovali. Iste to cítite, pán Polanský, ako si Vás tento národ v týchto mesiacoch zamiluvávavava. Podvedome a nevedome cíti Vašu autoritu. Váš poslucháč Vás naozaj poslúcha. Nechá si od Vás poradiť. To, čo zaznie pod logom Polanský, nemôže byť nijaký hudobný odpad. Žijeme v dobe Veľkej Inventúry. Napísaného, namaľovaného, naskladaného, nazhudobňovaného máme toho neúrekom. Tony
a tony umenia a toho, čo sa tvári ako umenie. A teraz musí prísť niekto, kto nám pomôže oddeliť hodnoty od pahodnôt, rýdze umenie od pseudoumenia. Vy to robíte v pesničkách. Cestujete k nám z Viedne, aby ste nám vydolovali nielen hudbu
z bohatých zásob melódií, ale aby ste nám pripomenuli, že Európa je tu hneď za rohom, slabú hodinku cesty. A ak budeme na tom trvať, tak môže byť natrvalo aj tu. Týždeň čo týždeň podnikáte misiu s kultúrnosťou a vkusom a ja si pri Vašich melódiách uvedomujem, že národ, ktorý nestratí tieto veci, nebude nikdy stratený. Hovorím "Vaše" melódie, aj keď sú pod nimi podpísané iné mená. Tak ako na Vašom prvom CD (Corpuse Delicti), ktorý pod názvom Pekná hudba lahodne vplával do hudobného priemyslu plného žralokov. Ale ľudia majú plné zuby cvakania zubami - hľadajú pekné veci. Ďakujem Vám za nás všetkých, že to robíte s peknou hudbou.
Autor: Váš poslucháč Daniel Hevier
