Deň po prijatí prezidentských právomocí premiér Vladimír Mečiar udelil amnestiu aj takéhoto znenia: "Nariaďujem, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné stíhanie za trestné činy, spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Michala Kováča mladšieho do cudziny." Ak sa teda v takej náhlosti premiér pokúsil amnestovať tento zločin, potom iba zviditeľnil, že najpravdepodobnejšie pomáha nielen vysokým predstaviteľom štátneho orgánu, ktorý únos s najväčšou pravdepodobnosťou vykonali, ale aj sám sebe. Povedané ešte inak - v súvislosti s vyšetrovaním násilného zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny je už v týchto chvíľach zadokumentovaných niekoľko faktov, na ktorých základe vychádza na povrch pramalá pravdepodobnosť, že by tento teroristický čin vykonal ktosi iný než príslušníci a technika Slovenskej informačnej služby.
Poďme po poriadku. Začnime Oskarom Fegyveresom, pracovníkom Slovenskej informačnej služby, ktorý ako prvý pred slovenskými a neskôr rakúskymi vyšetrovacími orgánmi vypovedal v tom zmysle, že únos prezidentovho syna zorganizovala a vykonala Slovenská informačná služba. V zahraničí, kde sa Oskar Fegyveres po svojej výpovedi z obavy o vlastný život schováva, charakterizoval svoju rolu pri únose prezidentovho syna jednoznačne: "Bol som zneužitý štátnym orgánom. A zneužitý som nebol iba ja, ale všetci moji kolegovia, ktorí sa tiež na únose zúčastnili. Pripustil to nejeden z nich v rozhovore so mnou." Po druhé, všimnime si podrobnejšie osud jedného z dôkazov, ktoré sa široko publikovali a o ktorých sa verejne povrávalo, že jeho vlastníkom je SIS. Ide o Mercedes 208 D, z ktorého bol týždeň pred únosom sledovaný Michal Kováč mladší a jeho rodinný dom vo Svätom Jure pri Bratislave.
Mercedes 208 D
Malo ísť o dodávku bielej farby so štátnou poznávacou značkou, o ktorej sa svedok P. H. z Jura vyjadril, že sa začína na BH 42... Podobný Mercedes figuroval niekoľko mesiacov predtým v kauze odpredaja triptychu Klaňanie troch kráľov a následnej diskreditácii predsedu Biskupskej konferencie Slovenska Rudolfa Baláža. Mercedes si všimli obyvatelia Jura približne týždeň pred únosom Michala Kováča mladšieho dennodenne stáť pred domom prezidentovho syna. Svedkovia z Jura priznali, že dodávku zaregistrovali pre ustavičné, denné i nočné vrčanie motora. Zrejme takto sa zabezpečovala klimatizácia. Podozrivé bolo Jurčanom aj to, že v podstate nikoho nevideli celé dni z dodávky ani vystupovať, ani do nej nastupovať.
Dňa 2l.septembra l995, teda tretí týždeň po únose, druhý vyšetrovateľ prípadu Peter Vačok požiadal verejnosť o pomoc pri hľadaní tohto Mercedesu.
Za povšimnutie stojí aj historka okolo štátnej poznávacej značky Mercedesu 208 D. Ako sme už spomenuli, podľa vyjadrenia svedka P. H. Mercedes mal ešpézetku, začínajúcu sa na BHH 42..., pričom P. H. ďalej uviedol, že druhé dvojčíslie si už nepamätá, ale že bolo súčtom vyššie ako prvé dvojčíslie. Na základe toho kriminálna polícia vykonala lustrovanie Mercedesu 208 D s podobnou ešpézetkou. Zistilo sa, že v evidencii vozidiel sa nenachádza žiaden Mercedes so štátnou poznávacou značkou BHH a čosi. Po tejto informácii polícia siahla do evidencie takzvaných vyhradených ešpézetiek. Dňa l6. októbra l995 dostala odpoveď, v ktorej sa medziiným uvádzalo: "Odbor dopravnej polície na základe Vašej žiadosti, ktorú obdržal odbor poriadkovej polície dňa l3. októbra l995, oznamuje, že držiteľom ŠPZ BHH 42-32 a BHH 42-75 je Ministerstvo vnútra SR. Držiteľom ŠPZ BHH 42-52 je Slovenská informačná služba. Uvedené ŠPZ sú vedené v živej evidencii. Podpísaný plk. JUDr. Stanislav Kušík, riaditeľ odboru dopravnej polície." Na otázku vyšetrovateľa únosu, podľa našich informácií, zodpovedný pracovník ministerstva vnútra odvetil, že ministerstvo podobné auto nevlastní a uvedené ešpézetky sú už na iných autách. Takže ostala len ešpézetka na aute Slovenskej informačnej služby. Podľa ďalších informácií sa v snahe zahladenia stôp na Mercedese 208 D vymenila ešpézetka. Podľa potvrdenky z 5. septembra l995 bola na toto vozidlo vydaná ešpézetka BLE 95-23 a vydalo sa údajne aj nové povolenie na vjazd do objektu SIS. Doklad o týchto uvedených skutočnostiach vystavil Ing. Tököly z 50. odboru SIS a prevzatie potvrdil pán Štich zo sledovačky, teda zo 46. odboru SIS. Slovenskí novinári sa opakovane pokúšali dozvedieť, či sa Mercedes 208 D podarilo nájsť a či naozaj patrí SIS. V januári l996 sa Ján Kosťov, riaditeľ Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko expertíznych činností, odmietol k Mercedesu 208 D akokoľvek vyjadriť, pretože, ako opakovane tvrdil, Mercedes 208 D a všetky okolnosti okolo neho "samozrejme" patria medzi utajované skutočnosti, čiže sú predmetom štátneho tajomstva. Ján Kosťov tým zároveň, i keď nepriamo, potvrdzoval, že Mercedes 208 D so začínajúcou ŠPZ BHH 42... môže byť majetkom slovenskej tajnej služby.
Svedectvo z firmy Auto Haus
Dňa 5. októbra l995 priniesol český denník Mladá fronta Dnes správu, že sa na výzvu slovenských policajtov prihlásil Jan Mračno, technik firmy Auto Haus z Vysokého Mýta vo východných Čechách. Ten bol ochotný pred slovenskými vyšetrovacími orgánmi objasniť, že firma Auto Haus v roku l994 na zákazku slovenského ministerstva vnútra urobila na dvoch dodávkach Mercedesu 208 D osobitné úpravy. Tie úpravy sa týkali najmä namontovania klimatizačných zariadení, ktoré môžu bežať bez motora 48 hodín, čo je dôležité pri sledovaní. Na Slovensko Jan Mračno pricestoval l9. marca l997. Na novinársku otázku, či trvá na tom, že by spoznal Mercedes 208 D, v ktorom inštaloval špeciálnu klimatizáciu, Jan Mračno odvetil: "Dá se říct, že ano, protože se jednalo o specifickou, jedinečnou zakázku, která má identické technické znaky, a to se u jiných vozidlech nedělá."
Jan Mračno výpoveď pred tretím vyšetrovateľom prípadu Čížom charakterizoval takto: "Pan major chtěl vědet fakta, chtěl je potvrdit ode mě ústně, do zápisu, a já jsem měl spíš otázku na něj, jestli to vozidlo mohu vidět, jestli je vůbec v jeho moci to vozidlo mi eventuelně ukázat. Říkal, že zatím ne. Ani nevyloučil, ani nepotvrdil." Dodajme, že pracovníkom firmy Auto Haus nebolo umožnené, aby videli Mercedes 208 D.
Uloženie kauzy
Dňa 20.mája l996 tretí vyšetrovateľ Číž rozhodol o uložení kauzy únosu Michala Kováča mladšieho. Z toho vyplýva, že vyšetrovateľ Číž napriek svojim predchádzajúcim tvrdeniam o samoúnose, ktoré často zverejňoval v Slovenskej televízii, uznal, že trestný čin násilného zavlečenia sa stal, ale podľa jeho názoru skutkový stav nedovoľoval začať trestné stíhanie voči konkrétnej osobe či skupine osôb. Napriek dôkazom, ktoré získali predošlí vyšetrovatelia, a napriek už vtedy známemu rozhodnutiu Vyššieho krajinského súdu vo Viedni major Číž ako nepodložené označil tvrdenie, že únos najpravdepodobnejšie vykonala SIS. Známy Mercedes 208 D, ktorý si svedkovia všimli týždeň pred únosom stáť pred domom Michala Kováča mladšieho a o ktorom sa Čížov šéf Ján Kosťov vyjadril, že patrí medzi utajované skutočnosti, major Číž vo svojom uznesení o uložení prípadu jednoducho nespomenul. Zato sa v jeho uznesení nachádza takáto absurdná odpoveď na otázku, ktorú si ani predošlí vyšetrovatelia prípadu, ani verejnosť nepoložila: "Z listu riaditeľa SIS vyplýva, že SIS nevlastní a ani nepoužíva vozidlo zn. Mercedes 207 D." Doslovný citát zopakujeme ešte raz, pretože je veľmi mätúci: "Z listu riaditeľa SIS vyplýva, že SIS nevlastní a ani nepoužíva vozidlo zn. Mercedes 207 D." Novinári sa preto spýtali tretieho vyšetrovateľa na ten typ vozidla, o ktorom bola v súvislosti s únosom Michala Kováča mladšieho reč, teda na Mercedes 208 D: "Položili ste SIS otázku, či vlastní Mercedes 208 D?" Major Číž odpovedal lakonicky: "Áno. Tak, to ešte moji predchodcovia." A odpoveď? "A odpoveď zatiaľ nie je v spise." Podotýkame, že tieto slová odzneli na tlačovke, na ktorej major Číž zverejnil svoje prvé uznesenie o uložení prípadu zavlečenia Michala Kováča mladšieho. Ani sa neobťažoval predstierať, že pred svojím rozhodnutím uložiť prípad dostal od SIS odpoveď na jeden z kľúčových dôkazov o možnom podiele slovenskej tajnej služby na tomto teroristickom zločine. Prípad sa akoby za každú cenu usiloval uzavrieť aj bez kľúčovej odpovede o Mercedese 208 D.
Mercedes a Ford Mondeo
Posledný augustový týždeň 95. roku, niekoľko večerov a nocí za sebou bol v Jure svedok Róbert K. zobudený štekotom psov. V noci 30. augusta l995, teda niekoľko hodín pred únosom Michala Kováča mladšieho, sa situácia zopakovala. Brechali psy, ktoré zobudili Róberta K. Ten pozrel von oknom a za svojím plotom zbadal skupinku ľudí, ako sa zhovárajú pri zaparkovanom Mercedese 208 D. V blízkosti Mercedesu videl aj niekoľko ďalších áut. Ford Mondeo so štátnou poznávacou značkou BLD 42-95. Túto ešpézetku si s poznámkou - limuzína - napísal na ústrižok denníka Nový Čas s dátumom 30. august l995. O druhom aute, ktoré si všimol blízko svojich okien, napísal na útržok novín - "červené, asi Seat", a tretie auto charakterizoval slovami - "tmavomodrý Golf". Útržok novín odovzdal hneď na druhý deň, čiže pár hodín po únose, policajtovi Vladimírovi L., ktorý mapoval kauzu únosu prezidentovho syna. R.K. k svojmu útržku slovne dodal, že pred autami, zachytenými na útržku, stál biely Mercedes 208 D. Lustrovaním vozidiel vyšlo najavo, že Ford Mondeo s ešpézetkou BLD 42 - 95 patrí Jiřímu N., ktorý pracoval v policajnej sledke a neskôr mal prejsť do SIS. Jiří N. sa podľa našich informácií netajil tým, že je pracovníkom SIS, a dokonca vraj pred druhým vyšetrovateľom Petrom Vačokom pripustil, že v noci z 30. na 3l. augusta l995 bol so svojím autom v Jure, zaparkoval blízko domu Róberta K., a teda aj domu Michala Kováča mladšieho, ale ako nie celkom logicky prízvukoval - "bol tam súkromne". Najprv vraj išiel k priateľovi ohľadom opravy nejakého kotla, lenže v priateľovom dome sa už nesvietilo, tak si uvedomil, že je neskoro a asi už spia. Potom cestou do Bratislavy si v nočných hodinách vraj chcel kúpiť pivo, pretože bol smädný. Že krčma bola už v tom čase zavretá, to sa údajne dozvedel až dodatočne. Poprel, že sa zhováral s ďalšími ľuďmi, ako tvrdil svedok Róbert K. A tiež si nevšimol, že by v blízkosti jeho auta vtedy v noci stál skriňový Mercedes 208 D. Na základe toho, že Jiří N. bol noc pred únosom pred domom Michala Kováča mladšieho a sám priznal svoje pôsobenie v SIS, druhý vyšetrovateľ Peter Vačok podľa našich informácií vzniesol voči nemu obvinenie za účasť na únose a zaistil ho. Prokurátorom Róbertom Vlachovským bol vzápätí prepustený.
V čase, keď sa tretí vyšetrovateľ Stredoslovák Číž zhováral s týmto svedkom, sa už Róbert K., zrejme zastrašený udalosťami okolo priebehu vyšetrovania, na nič nepamätal. Ani na Jiřího N., ani na tvár ďalšieho príslušníka SIS Igora M., ktorú pred druhým vyšetrovateľom Petrom Vačokom identifikoval ako ďalšieho človeka, stojaceho v noci pred únosom pri Mercedese 208 D. Lenže útržok Nového Času z 30. augusta l995, na ktorom bola poznačená štátna poznávacia značka auta Ford Mondeo, by mal byť do dnešných dní vo vyšetrovacom spise.
Vyrábanie alibi
Oskar Fegyveres aj v súčasnosti pripúšťa: "Asi najhorúcejší zemiak, čo ostal SIS, bol Mercedes 208 D. Už dva dni po únose sa o ňom objavili správy v tlači. V SIS nastala panika a horúčkovito sa začala hľadať možnosť získať alibi pre tento Mercedes. Mne a Igorovi M. dal šéf za úlohu, aby sme pracovali na verzii, že v čase únosu bol Mercedes kontrolovaný kdesi úplne inde. Poprosili sme preto môjho kamaráta, policajta Jána V., či by nám v tom nepomohol. Ján V. nás odmietol. Mercedes potom stál v garáži SIS, spraymi sme ho striekali na modro, robili sa na ňom rôzne úpravy a s kolegom sme v sklenárstve na Jurigovom námestí v Bratislave vymenili nepriehľadné sklá za priehľadné."
Potvrdenie slov Oskara Fegyveresa
Dňa 25. októbra l995 pre denník SME pracovníci sklenárstva na Jurigovom námestí v Bratislave potvrdili, že dvaja muži si u nich dali vyrobiť nové sklá na Mercedes 208 D. Predavačka povedala redaktorovi denníka SME: "Nové sklá boli vyrobené podľa skiel, ktoré si oni doniesli v kartóne." Doklad o realizácii výmeny tónovaných skiel z Mercedesu 208 D za svetlé a aj výpoveď predavačky, ktorá navyše identifikovala Oskara Fegyveresa a Igora M., sa majú tiež nachádzať vo vyšetrovacom spise.
Neúspešné vyrábanie alibi
Oskar Fegyveres koncom roka l997 o svojej výpovedi pred druhým vyšetrovateľom prípadu Petrom Vačokom povedal: "Pán Vačok na mňa narazil preto, lebo sa mu priznal môj známy policajt Ján V., že som ho prosil, aby mi spravil alibi na Mercedes 208 D a aby mi na deň únosu dodatočne vyhotovil záznam o cestnej kontrole Mercedesu 208 D na opačnom konci Slovenska, ako je Svätý Jur. Ján V. povedal Petrovi Vačokovi aj to, že ma odmietol."
Výsluch príslušníkov SIS
V noci z 24. na 25.septembra l995, po výpovedi Oskara Fegyveresa, so súhlasom prokurátora sa uskutočnilo predvedenie a výsluch troch príslušníkov Slovenskej informačnej služby. Malo ísť o majiteľa Ford Mondeo Jiřího N., ďalej to boli Igor M. a Dušan R. Štvrtým predvedeným mal byť Peter S., ale ten podľa našich informácií odmietol policajtom otvoriť dvere. Neskôr údajne do blízkosti jeho bytu prišli ďalší pracovníci SIS, a keď hrozilo, že dôjde k potýčke polície so SIS, policajti sa vraj odtiaľ stiahli. Jeden z predvedených, Jiří N., bol obvinený z trestného činu zavlečenia. O polnoci sa podľa ďalších našich informácií do kancelárie riaditeľa Krajského úradu vyšetrovania dostavil riaditeľ SIS Ivan Lexa. Riaditeľ SIS sa údajne vyhrážal trestnými postihmi voči vyšetrovateľovi Petrovi Vačokovi a vtedajšiemu riaditeľovi Krajského úradu vyšetrovania Jozefovi Šátekovi, ak "jeho ľudia nebudú ihneď zo zadržania prepustení". V pracovni sa mal nachádzať aj Vladimír Lamačka, v tom čase riaditeľ Sekcie vyšetrovania, a Anton Maňák, bývalý viceprezident Policajného zboru.
Hnev Ivana Lexu
Dňa 6. septembra Ivan Lexa písomne požiadal ministra vnútra o prešetrenie údajných sťažností niekoľkých občanov, ktorí sa vraj obrátili naňho ako na poslanca a žiadali ho o prešetrenie protizákonného konania v noci 25. septembra, keď príslušníci polície mali bez povolenia vniknúť do bytov, narušiť verejný poriadok, obmedzovať osobnú slobodu, kopať do dverí, vyhrážať sa a občanom hroziť streľbou. Generálnemu prokurátorovi Michalovi Vaľovi podal Ivan Lexa ešte v ten istý deň podnet na trestné stíhanie, podľa ktorého "vyšetrovatelia prípadu únosu Michala Kováča mladšieho JUDr. Peter Vačok, JUDr. Ján Jonata a spol. organizovane vyvíjajú závažnú trestnú činnosť, najmä zneužívanie právomocí verejného činiteľa, navádzanie na krivú výpoveď". Ivan Lexa podľa vlastného vyjadrenia vychádzal najmä zo služobných hlásení dôstojníkov SIS. Pri tejto príležitosti generálnemu prokurátorovi riaditeľ tajnej služby navrhol, ako ďalej vyšetrovať únos prezidentovho syna. Pretože sa podľa Lexu "organizovanej trestnej činnosti dopustilo viacero vyšetrovateľov Krajského úradu vyšetrovania", odporučil, "aby sa prípadom nezaoberali ich kolegovia z Krajského úradu vyšetrovania v Bratislave, ale iný vyšetrovací orgán". Dodajme, že sťažnosť Ivana Lexu na postup príslušníkov polície pri predvedení a zadržaní pracovníkov SIS sa ukázala ako neodôvodnená a cielená. Aj všetky ďalšie podnety na trestné stíhanie vyšetrovateľov označil prokurátor za neopodstatnené s tým, že vo všetkých prípadoch vyšetrovatelia konali v súlade so zákonom. Napriek tomu boli tí istí vyšetrovatelia z kauzy odvolaní a neskôr boli prinútení celkom z polície odísť. Z toho vyplýva, že trestné oznámenia boli účelovo vypracované a kompetentnými orgánmi doslova zneužité.
Policajt Ján V.
Približne od začiatku novembra, podľa vtedajšieho tvrdenia Jána V. pre médiá, sa v obci, kde býva, teda v Čičove, okres Komárno, pohybovali neznámi ľudia. V krátkom čase na to mu v skorých ranných hodinách explodovali dva granáty. Jeden dopadol pod okno Jána V. a druhý explodoval v záhrade. Počas explózie si Čičovčania všimli im neznámy Favorit bielej farby. Výbuchy granátov si slovenská verejnosť interpretovala ako zastrašovanie svedka.
Na záver
Takže už prvý deň po prevzatí prezidentských právomocí Vladimír Mečiar udelil amnestiu. Zdá sa, že nemal ani inú možnosť. Vyšetrovací spis, ale aj iné zverejnené fakty kauzy očividne dostatočne usvedčujú nielen vykonávateľov únosu, ale aj tých, ktorí tento čin vymysleli a ktorí neskôr marili vyšetrovanie. Sú to ľudia, zdá sa, príliš blízko okoliu premiéra (ak už nehovoríme o ňom samotnom). Čo na udelenie amnestie hovorí korunný svedok Oskar Fegyveres? "Neprekvapilo ma to. V podstate som to očakával na základe krokov, ktoré Vladimír Mečiar a jeho vazali podnikali počas celého obdobia od únosu Michala Kováča mladšieho. Keďže sa mu nepodarilo formou jemu vlastnou, teda lžou ako pracovnou metódou, presvedčiť ľudí o svojom vlastnom blude, o tzv. samoúnose, teraz takto pomáha sebe, páchateľom a spolupáchateľom vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. Môj život táto amnestia nezmení, tak ako ho nezmenila mne udelená milosť prezidenta Kováča. Ale na Slovensku podľa mňa vznikne situácia, že sa mnoho kriminálnikov bude naďalej veselo usmievať, pretože si budú vedomí, že pokiaľ je Mečiar pri moci, nebudú nikdy potrestaní za porušovanie zákonov a za svoju trestnú činnosť. Či sa vrátim kvôli udeleniu tejto amnestie, nie je presná otázka, pretože ja sa neukrývam preto, že som spáchal trestný čin. Ukrývam sa preto, že som chcel, aby bol zločin odhalený a vinníci potrestaní. A nemám chuť vrátiť sa do krajiny, ktorá krok po kroku smeruje k diktatúre."
Autor: ĽUBA LESNÁ (Z pripravovanej knihy Únos prezidentovho syna)
