Srbská vláda ukončila svoju policajnú akciu proti teroristom v Kosove (zahynulo tam približne 80 ľudí, vrátane žien a detí) a ponúkla kosovským Albáncom dialóg. Nie však o štatúte provincie, ktorá mala do roku 1989 autonómiu. A podľa prvých reakcií aj tí predstavitelia kosovských Albáncov, ktorí sú považovaní za umiernených, žiadajú samostatnosť Kosova. Tzv. prezident samozvanej Kosovskej republiky Ibrahim Rugova včera vyhlásil, že "jediným prijateľným riešením je nezávislé Kosovo, nie nejaký druh autonómie". Podľa vyhlásenia srbskej vlády je možný dialóg o politickom riešení otázok práv všetkých občanov Kosova v súlade so srbskou ústavou a medzinárodnými právnymi normami. To však podľa Albáncov nie je to isté ako dialóg o štatúte. Zdá sa teda, že ak došlo k nejakému prelomu, tak len v negatívnom zmysle - situácia sa ďalej vyostruje.
Bude zaujímavé, ako sa zachovajú západné mocnosti, ktoré až dosiaľ odmietali odtrhnutie sa Kosova od Juhoslávie a poukazovali na to, že umiernená kosovská "vláda" chce len obnovu autonómie, plus dodržiavanie občianskych a menšinových práv. Radikálny postoj k problému zaujal nemecký Frankfurter Allgemeine Zeitung , ktorý napísal, že Kosovo sa malo vyriešiť za rokovacím stolum v americkom Daytone, kde srbský prezident Miloševič podpísal mier v Bosne. Denník obvinil Západ z nečinnosti a pripomenul jeho prvotný nesúhlas so samostatnosťou Chorvátska a Slovinska, ktorý vraj zapríčinil, že juhoslovanská armáda v týchto republikách vtedajšej Juhoslávie zasahovala podľa ľubovôle. "Prvou úlohou civilizovaného sveta je, aby kosovských Albáncov dostal spod srbskej vlády," napísal vplyvný nemecký denník a dodal, že nátlak vojenskými hrozbami by bol účinný. Za Belehradom však stále stojí Moskva, ktorá sa nepridala k hrozbe obnovenia sankcií voči Belehradu. A keďže USA celkom nedávno presunuli svoje jednotky do blízkosti Iraku, zásah NATO v krátkom čase aj v Kosove je nepravdepodobný. Srbsko trvá na tom, že ide o vnútorný problém, problém terorizmu. Belehrad dosiaľ odmieta akúkoľvek misiu medzinárodných bezpečnostných organizácií. Lenže riešenie podľa srbského scenára bude znamenať maximálne zakonzervovanie súčasnej patovej situácie. Ak sa na kosovské územie dostanú napríklad zbrane, ktoré sa nekontrolovane pohybujú po susednom Albánsku, zakonzervovanie môže v praxi znamenať aj masívny partizánsky odboj. Ak má signatár daytonskej dohody Miloševič na srdci blaho všetkých obyvateľov Kosova, mal by prijať medzinárodné sprostredkovanie. Odmietanie potvrdzuje, že Srbsko nepokladá obnovenie ústavne zakotvenej kosovskej autonómie, resp. udelenie širšej autonómie, ktoré navrhujú západné krajiny, v hraniciach Srbskej republiky, za potrebné.
