Podanie trestného oznámenia na bývalého prezidenta SR Michala Kováča poslancom HZDS Dušanom Macuškom by na základe skúseností s praktikami najsilnejšieho vládneho subjektu inokedy zohrávalo len funkciu zastieracieho manévru. Zvlášť v nadväznosti na taký krok predsedu vlády, akým je udelenie amnestie, zakrývajúcej protizákonnú činnosť štátnych inštitúcií v súvislosti s minuloročným zmarením referenda a únosom prezidentovho syna, deň po prevzatí prezidentských právomocí. Vladimír Mečiar vždy prekrýval podstatné kroky, vzďaľujúce Slovensko od demokracie a právneho vedomia v štáte, menej podstatnými alebo účelovo vyfabrikovanými v danom čase. V prípade Macuškovho podania na Michala Kováča môžu byť však pohnútky príhodného načasovania odlišné. Bývalý predseda dvoch vyšetrovacích komisií v parlamente svoje poznatky o Kováčovej údajnej protiprávnej činnosti avizoval už dávno. Nenápadné poznámky, smerujúce až k vtedajšej hlave štátu, padali na samom začiatku vypočúvania poslancov a novinárov. Po rozhodnutí Ústavného súdu SR, že bolo zriadenie a konanie komisií protiústavné, si chcel Macuška prinajmenej vynútiť odhlasovanie súhlasu s ich výsledkom u členov mandátového a imunitného výboru. Keďže však v jeho čele už niekoľko týždňov sedel A. Poliak namiesto Kočnára, ktorý za vznik komisií v NR SR hlasoval, iniciatíva poslanca HZDS neprešla. Vtedajšie odloženie kauzy okolo takzvaných zistení na margo činnosti prezidenta po dohovore svojho straníckeho šéfa Mečiara - a po prísľube o znovuotvorení prípadu v príhodnom čase Macuška akceptoval. Podobne poslušne ako načasovanie svojho znovuvstúpenia na scénu. Vladimír Mečiar a HZDS si ešte totiž pamätajú svoj triumfálny nástup v noci z 3. na 4. novembra 1994, po zostavení vlády po voľbách. Získaním prezidentských právomocí sa rozhodli strach, ktorý vtedy regionálne akčné päťky šírili len v malom, preniesť vo veľkom na celú spoločnosť. Pochopiteľne, s radosťou kopnúť si ešte raz do odchádzajúceho štátnika, ktorým M. Kováč do istej miery bol. Vladimír Mečiar podobne, ako chvíľu pred spustením oných čistiek v novembri 1994 s rozžiareným úsmevom spieval "už nikdy žiadny svár", pred niekoľkými dňami úprimne rečnil o zmieri. Jeho slová v súvzťažnosti s následnými činmi však len predznamenali zrod možného diktátora, ktorému Macuška poslúžil ako jedno dejstvo v scenári.