Na začiatku i na konci našej didaktiky by mali byť slová, ktoré vyslovil Diogenes: "Hľadať a nachádzať spôsob, podľa ktorého by učitelia menej učili, ale žiaci sa viac naučili, aby bolo v školách menej zhonu, nechuti a márnej práce, zato viac voľného času, potešenia a zaručeného úspechu."

Rómska inteligencia za spolunažívanie sa stotožňuje s týmito slovami. Sme však presvedčení, že najprv treba splniť tieto predpoklady:

1. V edukačnom programe politiky štátu stanoviť cieľ, pre akú spoločnosť vychovávame a vzdelávame občana v našom školskom systéme. Podľa nás by tento systém mal pripravovať občanov pre život v multikultúrnej spoločnosti.

2. Kolektívnu inštitucionálnu formu vzdelávania preorientovať na individuálne vzdelávacie programy, činnostné a zážitkové učenie, na väčšiu motiváciu pedagógov, podloženú ich odbornou prípravou na tieto formy vzdelávania.

3. Výchova a vzdelávanie rómskych detí nemajú byť segregačné ani diskriminačné, ale smerujúce rovnako ku všetkým. Vzdelávací program by mal rešpektovať ich etnické, kultúrne a sociálne danosti.

4. Školskú integráciu detí chápať ako súčasť ich sociálneho začlenenia.

5. Prísne dodržiavať Deklaráciu práv dieťaťa a článok 33 Ústavy SR. Nálepku "deti občanov, ktorí potrebujú osobitnú pomoc", nahradiť nálepkou "deti so špeciálnymi edukačnými potrebami". Zároveň realizovať podporné vzdelávacie programy na prvom stupni ZŠ.

6. Rómske dieťa chápať ako jedinečnú bytosť, ktorá prežíva jedno z najvýznamnejších období svojho života. Zároveň ho chápať ako spoločenskú bytosť, ktorá na to, aby sa mohla plne uplatniť a rozvíjať svoje možnosti, potrebuje mať vo svojom širšom prostredí čo najviac kontaktov s pozitívnymi vzormi. TIBOR LORAN,

výkonný podpredseda Rómskej inteligencie za spolunažívanie

Prečo bol tento seminár práve v Košiciach, prečo práve výchova a vzdelávanie? Preto, lebo ide o výrazný problém východného Slovenska. Tu žije väčšina Rómov, ale aj tí, ktorí navrhujú nové metodické postupy práce s rómskymi deťmi od predškolského veku, ktorí ich overujú a využívajú v praxi, prepájajú tento proces s prostredím rómskych rodín, sledujú ho z hľadiska psychológie a iných aspektov, či poskytujú špeciálnu prípravu učiteľom. Ďalej aj preto, lebo na východe Slovenska bude žiť v roku 2010, teda už o 12 rokov, 70 až 80 percent z milióna Rómov, žijúcich v SR. Predovšetkým od úrovne vzdelania a kultúry rómskej národnostnej menšiny bude závisieť postavenie jej príslušníkov, spolužitie s nerómskym obyvateľstvom a riešenie viacerých problémov. Pre nikoho teda nebude dobré, ak určitá časť rómskej menšiny bude len pologramotná. Prednesené názory a diskusiu odborníkov z viacerých oblastí, Rómov i Nerómov môžeme zhrnúť do týchto bodov.

Mimoriadne dôležitá je predškolská príprava. Pracujú tu viaceré nadácie, ktoré zapájajú do práce aj rómske vychovávateľky a spolupracujú s matkami detí. Veľký priestor na zlepšenie poskytujú materské školy. Prípravnými ročníkmi sa dosiahol významný cieľ: podstatne sa zvýšil počet rómskych žiakov, ktorí úspešne dokončili základnú školu. Deti so špeciálnymi edukačnými potrebami totiž bez dôkladnej predškolskej prípravy zlyhávajú už v prvých ročníkoch. Osobitné a základné školy potom opúšťa pologramotná mládež odsúdená na celoživotný neúspech. V základnej škole sa tiež musia uplatniť nové vzdelávacie programy (nové obsahom i formou) za účasti Rómov a bez ich oddeľovania od nerómskych detí. Musia sa tak odstrániť prekážky, brániace prechodu žiakov na rôzne stredné školy.

Politika vládnej koalície voči Rómom sa od roku 1994 vyznačuje ľahostajnosťou a absenciou skutkov. Demokratická únia je schopná pripraviť učiteľov a naplniť materiálne, priestorové aj inštitucionálne potreby vzdelávania a výchovy Rómov v súčinnosti s predstaviteľmi tejto menšiny.

Autor: IVAN ROSIVAL, poslanec NR SR za DU