Podľa Vladimíra Mečiara (SME 20. 2. 1998) "bol v histórii zaznamenaný taký prípad, keď Tomáš G. Masaryk bol aj prezidentom, aj straníckym funkcionárom". Ak ide o vedomú lož, je komentár zbytočný. Ak ide o neznalosť, treba ľutovať, že na čele vády máme človeka s takým veľkým nedostatkom vedomostí. Hodnotenia úlohy T. G. Masaryka v našich dejinách sú rôzne. Ale fakty ostávajú faktmi. Tie nezmenili ani ľudácki emigranti, ani ideológiou zaťažené slovenské a české encyklopédie z čias normalizácie. Netreba ani uviesť vecnú a objektívnu príručku Kto bol kto za I. ČSR z roku 1993. Faktom ostáva, že T. G. Masaryk, profesor Českej univerzity v Prahe a počas prvej svetovej vojny profesor King`s College v Londýne, bol v rokoch 1907 - 1914 poslancom viedenského parlamentu za Českú stranu pokrokovú. Táto strana po vzniku ČSR už neexistovala. Koncom 19. storočia sa vytvorila na Slovensku skupina hlasistov, ktorá prijala Masarykovu orientáciu na západné demokracie. Po vzniku ČSR sa jednotliví jej protagonisti prihlásili do rôznych strán.
T. G. Masaryk po vypuknutí prvej svetovej vojny emigroval, aby organizoval zahraničný odboj. Roku 1916 spolu s M. R. Štefánikom a ďalšími spolupracovníkmi založil v Paríži Československú národnú radu, ktorej sa stal predsedom. Za malú českú stranu v rakúskom parlamente už nevystupoval. Roku 1918 vznikla Československá republika, jej prvým skutočne nadstraníckym prezidentom v rokoch 1918 - 1935 bol T. G. Masaryk. Ludwig Wittgenstein svoj Logicko-filozofický traktát uzavrel vetou: "O čom nemožno hovoriť, o tom treba mlčať."
Táto veta mala netriviálny význam v jeho filozofickom systéme. Ale možno jej pripísať aj celkom obyčajný význam: klamať neslobodno ani z nevedomosti.
Autor: RUDOLF ZAJAC, Bratislava
