Skalný návštevník košickej scény Jorik pozná poetiku režiséra V. Kozmenka-Delindeho, a tak do činoherného štúdia pri košickom Bábkovom divadle prichádza s presnými očakávaniami. Vie o jeho afinite k ruskej klasike, prerušovanej exkurzmi do dramatického odkazu románskych literatúr (Moliére, Goldoni), a najmä, že výsledku bude dominovať jeho nezameniteľný rukopis. Ojedinelý úlet do oblasti "renesančnej komédie" zaručuje Machiavellimu, paradoxne, nielen nesmrteľnosť, ale aj popularitu - vari väčšmi permanentne aktuálny traktát o kvalitách dokonalého panovníka. Podľa očakávania poskytla Mandragora režisérovi (zároveň scénografovi) hlavne podnet na vlastnú variáciu. Preberá síce jej anekdotický pôdorys - nemohúci boháč sa dotiaľ usiluje o potomka, kým ho trápenia nezbaví schopnejší a najmä podstatne mladší sok - no dotvára ho podľa vlastného gusta, vrátane relativizujúceho záveru. Neprekáža, že inscenátor pracuje s ruským prekladom; text zredukoval na najmenšiu únosnú mieru v prospech neverbálnej akcie. Mimickými prostriedkami rozvíja motívy v predlohe implicitne prítomné či tušené, latentná erotika sa síce zviditeľní, nikdy sa však neocitne za hranicami únosnosti či nebodaj dobrého vkusu. Posteľ s baldachýnom, ťažisko vynaliezavej scény a zároveň točňa, vymedzuje hrací priestor pre modelové charaktery, zredukované na dominantnú vlastnosť. Od hercov obsadených aj v rolách proti ich naturelu sa neočakáva prienik do postáv - napospol sa vyznačujú príkrym rozporom medzi vystupovaním a charakterom - skôr ich jednoznačné kontúrovanie. Ostatne, réžia sa neopiera o hviezdy, ale o solídny štandard, spontánne a živelné herectvo J. Zetyáka (Callimaco), F. Dolejšího ako jeho sluhu Sira, M. Kolbašského (príživník Ligurio), I. Sogela (právnik a paroháč Nicia), T. Tomašiakovej (v alternácii s E. Ryšákovou) ako jeho iba zdanlivo naivnej ženy Lucrezie, B. Dubjelovej v úlohe jej vypočítavej matky Sostraty (alternujú A. Vojteková a A. Ballová), aj stáleho hosťa E. Tomajka ako mnícha. A tak nám napokon ani takmer nezíde na um opýtať sa, kam sa vlastne podela oná zázračná rastlina, ktorej Veľký Manipulátor vo svojom rozmarnom príbehu predsa len prisúdil centrálne miesto.

Autor: Ľudovít Petraško (Autor je spolupracovníkom SME.)