Podľa správy zverejnenej agentúrou SITA by mala strata strojárských podnikov za minulý rok dosiahnuť 7,5 mld Sk, čo predstavuje 50 % nárast oproti roku 1996, keď strojárské podniky zaznamenali stratu 5 mld Sk. Táto správa bola zverejnená v súvislosti s vyjednávaním Odborového zväzu KOVO, požadujúceho v tomto roku 9 % nárast miezd. Podľa predstaviteľov Zväzu strojárského priemyslu by však takýto nárast mzdových výdavkov znamenal pre strojárské podniky zvýšenie nákladov o 1,3 mld Sk. Podľa predstaviteľov OZ KOVO však odborári už nemôžu ustupovať, keď "udržiavaním osemročného sociálneho zmieru vytvorili zamestnanci dostatočný priestor pre prechod na nové ekonomické podmienky".
Nový minister hospodárstva kontinuálne nadviazal na snahy svojich predchodcov, keď povedal, že zámerom v rámci rezortu hospodárstva bude oživenie práve strojárskeho priemyslu, ktorý má "výrazné predpoklady na rozvoj". Ministerstvo hospodárstva SR má podľa riaditeľa sekcie strojárstva, elektrotechniky a špeciálnej výroby Františka Kubicu v súvislosti s oživením strojárskeho priemyslu rozpracovaných viacerých projektov. Vyriešiť však treba podľa neho otázku financovania.
Nie je v našich silách zhodnotiť rastový potenciál slovenského strojárstva. V súčasnosti pôsobí vývoj v tomto odvetví veľmi pochmúrnym dojmom a nedostatok dobrých správ je na druhej strane prevážený zlými správami, kde ako názorný príklad je možné uviesť vývoj v Považských strojárňach. Tento, v rámci odvetvia jeden z najväčších podnikov, bol ešte pred niekoľkými rokmi považovaný za veľmi perspektívnu spoločnosť, keď ešte v rokoch 1994 - 1995 vykazoval mierny zisk na úrovni okolo pol percenta celkových aktív. Nasledujúce roky však boli v znamení enormných strát a nakoľko nie sú verejne dostupné oficiálne údaje, dá sa iba predpokladať, že úroveň vlastného imania spoločnosti je v súčasnosti hlboko pod úrovňou imania základného.
Označovanie strojárstva za rozvojovú prioritu číslo jeden nie je novinkou. V minulom roku tak často spomínaný revitalizačný zákon sa okrem zhoršenia platobnej disciplíny pri odvodoch do fondov a poisťovní (k augustu minulého roka malo podaných žiadosť o revitalizáciu 1200 podnikov) prejavil v reálnom živote iba k ničomu nevedúcemu zasadaniu, na ktorom bola prejednávaná práve revitalizácia niekoľkých strojárských podnikov - ZŤS Martin a Martinmetal, ZŤS Dubnica nad Váhom, Podpolianske strojárne Detva, ZŤS Hriňovské strojárne v Hriňovej a ZŤS Elektronika Nová Dubnica. Nerealizovanie oživenia v týchto podnikov môžeme iba podľa náznakov prisudzovať neochote bankových subjektov zúčastniť sa na tomto procese. Táto je však s ohľadom na výšku klasifikovaných úverov poskytnutých práve tomuto odvetviu pochopiteľná.
Vo všetkých spomínaných spoločnostiach má výrazný kapitálový podiel v rozpätí 15 % - 34 % DMD holding, združujúci takmer 40 strojárských firiem. Jeho vznik je možné podľa dostupných správ dať do súvislosti s rozvojom výroby špeciálnej techniky, ktorá je jednou zo 6 priorít vládneho programu rozvoja strojárstva. DMD holding avizoval v polovici minulého roku do roku 2000 zdvihnúť podiel zbrojárskej výroby na celkovej produkcii strojárstva na 30 %.
Okrem všeobecných téz o potrebe rozvoja nie sú zatiaľ známe konkrétnejšie obrysy, či smery znovuoživenia strojárenskej výroby na Slovensku. Základným problémom významných podnikov, či už vlastnených štátom alebo súkromným kapitálom, je skutočnosť, že v sa v nich od roku 1990 nepodarilo realizovať zásadnú reštrukturalizáciu výroby. Na jednej strane je tento neúspech spôsobený nedostatkom financií, spôsobeným nedostatočným kapitálovým zázemím podnikov. Okrem toho sa zdá byť priveľkým optimizmom veriť v možnosť dosiahnuť zásadnú zmenu v odvetví centrálne riadenými zásahmi. Zdá sa, že počas niekoľkých uplynulých rokov nedošlo k zásadnému presunu iniciatívy na podniky, čo je dôsledkom skutočnosti, že štát sa nesústredil iba na vytváranie globálnych podmienok podporujúcich rozvoj strojárstva, ale neustále zasahuje do riadenia a snaží udržať si dominantné postavenie na podnikovej úrovni. Pritom záujmy konkrétneho podniku netvoria so záujmami štátu dve ekvivalentné množiny. A aj keď uznáme, že tieto množiny nie sú úplne disjunktné, stále by malo platiť, že v rámci riadenia podniku by mali byť prioritné záujmy týkajúce sa podniku samotného, a až v druhom či treťom rade záujmy odvetvia, či záujmy celospoločenské.
Autor: Juraj Kováčik, P67 value, spol. s r.o., Bratislava
