z Myjavy, hoci cez víkend jeho nový klub, s bohatou tradíciou z hlavného mesta, vyradil v play-off na ceste do finále ligy tím z malého mesta s bohatšou prítomnosťou. Pred súťažou by každý avizoval finále SCP Ružomberok - SAM Myjava, napokon počas päťročnej histórie slovenskej ligy sa dva razy stretli v závere iba tieto kolektívy. Inak hral Ružomberok o titul s bratislavskou Sporiteľňou, s košickou Cassoviou (dnešné Tory), prvý ročník sa hral iným systémom. Slovan sa dlho neúspešne pokúšal siahnuť vyššie než na boj o bronz. "Isteže nám pomohol príchod takej skvelej pivotky, akou je Erika Burianová. Bol to podstatný ťah, s jej prítomnosťou napríklad očividne stúpol výkon Slosiarovej. Ani za svet však nechcem ukrivdiť ostatným basketbalistkám. S pribúdajúcou vidinou boja o najvyššie pocty stúpal ich výkon kondične, sila pramenila z bojovnosti," chválil L. Štajger svoje zverenky i manažovanie klubu. Nehanbil sa pripomenúť, že "ťah, obsadiť v základnej časti ligy šieste miesto, riskujúc nevýhodu domáceho prostredia v prípade piateho zápasu play-off, sa ukázal správny". Aj z tohto Štajgerovho poznania možno vytušiť - na Ružomberok (práve jemu sa chcel Slovan za každú cenu v doterajšom priebehu play-off vyhnúť) si Slovan netrúfa, aspoň nie tak, aby získal majstrovský titul. "Každý tím sa snaží od Ružomberka buď deštruktívne dostať čo najmenej, alebo zápas berie menej vážne, než by mal," potvrdil tréner filozofiu "automatiky prehier" s naším dlhoročným suverénom. "Teraz je to už niečo iné, čím netvrdím, že azda vyhráme. Chceme sa však aj my pričiniť o pekné vyvrcholenie basketbalovej ligy. Napokon ako trénerovi Myjavy sa mi to podarilo, nedostali sme žiadne potupné ,nakladačky`. Finále je pre nás mierny nadplán," povedal tréner finalistu slovenskej basketbalovej ligy.