v spolupráci ruského ministerstva vnútra a rady pre medzinárodnú a obrannú politiku. Projekt, ktorého výsledky boli včera v Moskve zverejnené, financoval riaditeľ mediálneho a bankového holdingu "Media-MOST", jeden z najbohatších ruských podnikateľov Vladimir Gusinskij. Podľa analytického dokumentu vzrástol len v minulom roku počet zločincov spojených s drogami o 95 percent v porovnaní s rokom 1996. Mafia tak vlani "vyprala" len v Moskve zhruba miliardu dolárov. Podľa materiálu začali od roku 1996 mafiánski bossovia za peniaze z predaja drog kupovať akcie ruských podnikov, predovšetkým ťažobného a energetického priemyslu a akcie telekomunikačných spoločností.
Analytici konštatovali, že v Rusku aspoň teraz neexistujú drogové kartely typu juhoamerických, napríklad medellínskeho, ktoré sú schopné za istých okolností zasahovať nielen do hospodárskeho diania krajiny, ale tiež do politického. Proces formovania "narkolobby", ktorá zaisťuje dostatočný tlak na kruhy štátnych úradníkov, vrátane zamestnancov legislatívy, však už údajne v Rusku začal.
Ruská narkomafia podľa dokumentu údajne pozostáva z troch častí tvoriacich klasickú pyramídu, ktorej základom je veľa priekupníkov. Len v Moskve je ich údajne niekoľko tisíc. Nad priekupníkmi stoja obchodníci stredného významu a pašeráci. Vrchnou vrstvou pyramídy sú bossovia, ktorí plánujú a riadia operácie a pranie peňazí. Zločinecké štruktúry pôsobiace v ruských regiónoch sú iba málokedy národnostne homogénne. Navyše sú často nútené spolupracovať so štruktúrami, ktoré fungovali už v sovietskych časoch na území bývalého ZSSR - predovšetkým v Tadžikistane, Kazachstane, Gruzínsku a Azerbajdžane. Okrem nich sa v Moskve distribúciou narkotík zaoberá tiež niekoľko tisíc cudzincov, predovšetkým Afgancov, Číňanov a Vietnamcov. Popredné miesto patrí tiež Nigérijcom, ktorí obchodujú predovšetkým s kokaínom a heroínom dovážaným zo západnej Európy.
